Súd sa kauzou zaoberá na základe žiadosti samotného eurokomisára, ktorý sa k nemu odvolal proti rozhodnutiu belgického daňového úradu z roku 2012. Nepodarilo sa mu vraj totiž s úradníkmi dosiahnuť dohodu „za zatvorenými dverami“, ktorá by neuškodila jeho reputácii.

Podľa belgických denníkov, ktoré sa veci venovali, sa K. De Gucht od roku 2005 snažil daňovým úradníkom zabrániť v prístupe k svojim bankovým záznamom spojeným s predajom akcií belgickej poisťovne Vista a tiež nákupom nehnuteľností v talianskom Toskánsku. K. De Gucht bol v rokoch 2004 až 2009 šéfom belgickej diplomacie.

Eurokomisár a jeho právnici však tvrdia, že oných 1,2 milióna eur, ktoré so ženou nepriznali a na ktorých stopu sa nakoniec vyšetrovanie dostalo, pochádza z roku 2001, keď podľa vtedy platných zákonov jeho kapitálový príjem nepodliehal zdaneniu.

Hovorkyňa Európskej komisie Pla Arkelhildeová-Hansenová zažila pre prípad v piatok na pravidelnej tlačovej konferencii horúce chvíľky. Zo stanoviska, že komisia za svojím členom stojí a že platí prezumpcia neviny, však neuhla.

„Týka sa to udalostí z obdobia, než bol menovaný komisárom a iba čakáme na rokovanie súdu. Pretože nemôžeme predpovedať výsledok,“ opakovala niekoľkokrát v rôznych obmenách. Okolnosti prípadu, ktorý už komisár osobne vysvetľoval šéfovi komisie José Barrosovi s tým, že sa ničoho nedopustil, podľa hovorkyne nijako nesúvisia s komisárovou prácou.

K. De Gucht ako komisár pre obchod je okrem iného zodpovedný za vyjednávanie so Spojenými štátmi o novej veľkej dohode o voľnom obchode označovanej ako TTIP. Ďalšie kolo rokovaní prebieha od pondelka 11. novembra v Bruseli. Osobne sa na ňom komisár však zúčastniť nemusí, rokujú rozsiahle tímy odborníkov na najrôznejšie oblasti.

Novinári však pri konfrontácii s hovorkyňou na brífingu tiež pripomínali, že K. De Gucht ako člen Európskej komisie, všeobecne vzaté, spoluprijíma rozhodnutia, ktoré priamo ovplyvňujú belgických daňových poplatníkov. Barrosova komisia navyše často hovorí o nevyhnutnosti riešiť problematiky daňových rajov, ktoré európskym firmám aj jednotlivcom umožňujú vyhnúť sa plateniu daní v EÚ.

V súvislosti s De Guchtom sa pripomína aj prípad niekdajšieho európskeho komisára pre zdravotníctvo Johna Dalliho, ktorý vlani rezignoval pre obvinenie, že je spojený s tabakovou loby. Bol to komplikovaný prípad, J. Dalli bol prakticky proti svojej vôli prinútený k odchodu, jeho koniec sprevádzali zmätky, a on sám svoju prípadnú vinu vždy popieral. Takmer okamžite sa vtedy vyrojili špekulácie, že celú vec má na svedomí silná tabaková loby, ktorá chcela zariadiť odklad vzniku tvrdej protitabakovej smernice, na ktorej J. Dalli pracoval.

Hovorkyňa komisie v piatok trvala na tom, že tento prípad je úplne iný, že Dalliho kauzu vyšetroval protikorupčný úrad samotnej únie označovaný skratkou OLAF. Nech už je terajší De Guchtov problém porovnateľný s ťažkosťami bývalého maltského eurokomisára pre zdravotníctvo alebo nie, je kauza pre J. Barrosa a Európsku komisiu veľmi nepríjemná.

Okrem iného aj preto, že pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu v máji budúceho roku sa podobné obvinenia výrazne hodia najrôznejším euroskeptickým či protieurópskym zoskupeniam. Na tento prípad môžu pokojne začať upozorňovať ako na ďalší príklad, keď skorumpovaná a zbytočná eurobyrokracia káže vodu, avšak pije niečo úplne iné.

Napokon K. De Gucht sám nedávno pred kamerami vyhlásil, že sa teší na vinobranie. Vinica, ktorú si neďaleko svojho toskánskeho domu zriadil, totiž tohto roku konečne začala plodiť. Podľa degustátora je červené víno, s ktorým sa už politik v Belgicku pochválil na ochutnávke, „nepríliš elegantné, ale chutné, bohaté na alkohol“.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.