Či sa nám to páči, alebo nie, zbrojárstvo je súčasťou priemyslu rovnako ako automobilky alebo oceliarne. Dnes sa ukazuje, že je veľmi dôležité mať tento segment priemyslu v poriadku.
Nech už je názor na českého zbrojára Jaroslava Strnada akýkoľvek, jedno sa mu uprieť nedá. Nenápadný, no tvrdý obchodník postavil slovenské zbrojovky v jeho skupine na nohy, našiel im zákazky, nové trhy aj výrobné programy a vniesol do nich moderné manažérske postupy.
Nepatrí pritom medzi rýchlokvasených manažérov, ktorí skupujú problémové firmy s cieľom rýchlo ich osekať a predať, ale má s nimi dlhodobé plány. Cielene buduje priemyselnú skupinu s vlastnými vývojovými a výrobnými kapacitami. A od jednoduchých opráv a revízií sa firmy presúvajú k výrobe vlastných produktov, o ktoré je záujem aj v zahraničí.
Konflikt na Ukrajine a tlak USA na zvyšovanie výdavkov na armádu prebudil európske štáty, aby si dali svoje vojenské sily do poriadku. V strednej Európe vrátane Slovenska prebieha viacero modernizačných projektov, v ktorých majú reálnu šancu uspieť domáce zbrojárstve firmy. A nemusí ísť iba o ťažké železo, ale ako ukazuje príklad IT spoločnosti Aliter Technologies, priestor je aj pri dodávkach informačných systémov pre veliteľstvá NATO či nadnárodné zbrojárske koncerny.
Rezort obrany by mal jasne a transparentne komunikovať svoje požiadavky a nemeniť ich s každým novým ministrom
Na to však firmy potrebujú transparentnú podporu od domáceho ministerstva obrany. Či už vo forme spolupráce na vývoji nových produktov alebo ich zapojením do modernizácie. Nikto, samozrejme, nechce, aby dostávali priamo zákazky bez ohľadu na kvalitu ich produktov.
Na začiatok by stačilo, aby rezort jasne a transparentne komunikoval svoje požiadavky, nemenil ich s každým novým ministrom a prípadné tendre nastavil tak, aby sa do nich domáce podniky mohli zapojiť buď priamo, alebo ako subdodávatelia. Nikomu však nepomôže, ak sa budú kľúčové rozhodnutia prijímať v tajnosti mimo kancelárie ministra obrany za účasti rôznych „vybavovačov“.
