Danuše Nerudová hlavou Česka nebude, zato o nej rozhodne

Bola sobota, dve hodiny popoludní a pár minút. Čiernym minivanom prišla z Brna do pražského Mánesu, sídla svojho štábu, profesorka Danuša Nerudová. Prišla s mužom a dvoma synmi školákmi, starší mal hrdo na sebe čiernu mikinu s nápisom: Volím Danušu.

Mladí boli nadšení

Aj celý Mánes, s výnimkou novinárov a ochranky, napokon vyzeral skôr ako obrovský maturitný večierok než štáb jednej z favoritiek českých prezidentských volieb. Keď sa po uzavretí volebných miestností začali v Česku po druhej hodine sčítavať hlasy a na televíznych obrazovkách a spravodajských serveroch naskakovali prvé stovky a potom už tisíce hlasov, zašla D. Nerudová medzi stovky mladých ľudí, ktorí pre ňu v jej kampani minulé mesiace pracovali. Išla im poďakovať, odovzdať kytice, podať ruku.

Napriek tomu, že už od začiatku sčítania bola až na treťom mieste, s pomerne veľkým odstupom za generálom Petrom Pavlom a na začiatku sčítania jasne vedúcim Andrejom Babišom, medzi mladými ľuďmi panovala dobrá nálada. Pivo a víno tiekli prúdom, rýchlo mizli sendviče.

Dobrá nálada nemizla ani po tretej hodine, keď boli už sčítané prvé desiatky percent hlasov. A odstup D. Nerudovej od prvých dvoch miest zaisťujúcich postup do druhého kola prezidentských volieb bol už natoľko veľký, že sa takmer nedal dohnať.

Sama bývalá rektorka Mendelovej univerzity nečakala príliš dlho a pred trištvrte na štyri vystúpila na pódium. Za ňou na veľkoplošnej obrazovke svietilo takmer 40 percent pre A. Babiša a takmer 35 percent pre P. Pavla. A len niečo nad 13 percent pre D. Nerudovú.

Tá pritom ešte pred Vianocami viedla s takmer 30-percentnou podporou rebríčky prieskumov verejnej mienky. Pravda, v tých posledných už nie, no napriek tomu bol rozdiel medzi ňou, P. Pavlom a A. Babišom rádovo pár, nie desiatok percent ako neskôr.

Nič sa nekončí

Človek by čakal, že nálada bude na bode mrazu, no opak bol pravdou. D. Nerudovú vítal na ceste na pódium nekonečne dlhý skandovaný potlesk. Potlesk, ktorý patrí obvykle víťazom, a nie, ako v prípade D. Nerudovej, tým na hlavu porazeným. Trochu zaskočená nadšením mladých priaznivcov predniesla uvoľnená kandidátka krátky prejav, ktorý mal rovnako ďaleko od smútku či rezignácie.

„Je neuveriteľné, akú vlnu sme v Českej republike zdvihli,“ prihovorila sa priaznivcom aj prostredníctvom televíznych kamier. „Začal sa písať príbeh, ktorý je inšpiráciou pre všetkých ostatných, že má zmysel sa snažiť a máme moc meniť veci. Ďalším sa pootvorili dvere,“ uviedla.

„Bola som len obyčajné dievča, ktoré sa rozhodlo, že sa pokúsi niečo urobiť. Ukázalo sa, že má zmysel sa snažiť. Na našej ceste sme sa ani raz neušpinili. Viedli sme pozitívnu kampaň,“ vyhlásila.

A jasne dodala svoj ďalší cieľ: „Nič sa nekončí, stojíme na začiatku nového príbehu,“ povedala. „Je tu veľké zlo, volá sa A. Babiš, dostalo pomerne dosť percent. Vlastní mediálne domy, politické strany a teraz by chcel vlastniť aj Lány a Pražský hrad,“ vyzvala všetkých svojich voličov.

„Chcela by som pogratulovať demokratickému víťazovi, ktorým je P. Pavel. A dnes večer spolu budeme hovoriť o tom, aké sú možnosti mojej podpory,“ dodala jednoznačne.