Asi najväčší šok pre mňa bol, keď sme sedeli na hodine spoločenskej vedy, trápiac sa nad zadaním úlohy, ktorú sme mali do konca týždňa spolu s esejou z dánčiny odovzdať. Vtedy sa učiteľ pozrel na náš rozvrh, potom na nás, na okamih sa zamyslel a potom nám oznámil, že sa nemusíme stresovať, keďže toho máme momentálne tak veľa, dostaneme na našu úlohu pár dní navyše.

To sa mi tuším ešte nikdy predtým nestalo. Koľkokrát nám bolo predtým v škole povedané, že termíny odovzdania esejí sú fixné a nezávisia od termínov na ostatných predmetoch. No teraz učiteľ videl, že naozaj nestíhame a neboli by sme schopní napísať prácu dobre.

Na hodinách sa nestráca čas skúšaním a päťminútovkami. A práve v tom je zásadný rozdiel — učitelia sa tu žiakov nepokúšajú nachytať. Naopak, jediná vec, na ktorej nakoniec záleží, je, či sa študenti naučili, čo sa mali, alebo nie.

Vlastne, celá rola vyučovacích hodín a domácich úloh je úplne iná. Jedna hodina tu trvá deväťdesiat minút, za deň máme najviac štyri. Tak máme dostatok času na domáce úlohy, keďže sa už nemusíme učiť každý deň na sedem rozličných predmetov. Na úlohu si máme obyčajne prečítať zopár strán z učebnice alebo si naštudovať článok alebo dva týkajúce sa témy, ktorú práve preberáme. Na ďalší deň si potom celú hodinu už nemusíme písať poznámky, ale namiesto toho v skupinách vypracúvame otázky na danú tému alebo o nej diskutujeme.

Študenti sa tu oveľa viac hlásia. Učitelia sa na hodine neustále pýtajú, na fakty aj na náš názor, ale nestretnú sa so sklopenými očami študentov, snažiacich sa pôsobiť nenápadne. Vo vzduchu je neustále plno rúk, či už hlásiacich sa, aby na zadanú otázku odpovedali, alebo položili novú.

Po viac ako dvoch mesiacoch učenia sa týmto spôsobom môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že mi takáto forma výučby vyhovuje oveľa viac. Bez zbytočného úsilia si nemám problém pamätať väčšinu vecí, keďže namiesto zapísania si faktov do zošita a memorovania sa ich noc pred písomkou som o nich debatovala so spolužiakmi alebo ich odprezentovala v krátkej prezentácii pred triedou. A to ani nehovorím, o koľko menej stresu tento štýl učenia prináša.