Ak začiatok nového roka správy v bankovníctve otvárali bonusy bankárom, hneď nasledujúci týždeň sa pridala ďalšia veľká téma – zdaňovanie finančných domov. Podľa správy, ktorá mala byť pripravená pre Európsku komisiu minulý mesiac a do ktorej nahliadol denník Financial Times, by mali banky v únii pre daň prísť o štvrtinu ziskov. Najviac by mala byť postihnutá francúzska Crédit Agricole, potom holandská ING Bank a dánska Danske Bank. Kým posledná menovaná by mala pre novú daň prísť o 15 percent zisku, Crédit Agricole by mala stratiť až 24 a ING 21 percent.
Nad odhadmi štúdie sa následne pozastavovali nielen spomenuté banky, ale i analytici. „Kalkulovať s príjmami v roku 2009 nie je reprezentatívne, bol to jeden z najhorších rokov v poslednej dekáde,“ povedal pre Bloomberg hovorca ING v Amsterdame Raymond Vermeulen. Počítajúc v rokoch 2010 alebo 2011, bude podľa neho dosah na banku podstatne nižší. Analytik Rabo Securities Cor Kluis podľa agentúry odhadol vplyv dane len na tri percentá zisku. Vychádzal pritom zo ziskov bánk v tomto roku. Proti záverom zo správy sa ohradila aj Crédit Agricole. Podľa agentúry Reuters by mala banka do rozpočtu prispieť štyrmi percentami zisku roku 2009.
Správa, ktorá sa mala dostať pred Európsku komisiu, si v médiách vyslúžila kritiku i za to, že počíta s tým, že zdanenie v každej krajine dosiahne 0,05 percenta bankových pasív. No nakoniec sa v rôznych krajinách líši. Tento mesiac ju zaviedli vo Veľkej Británii, v Nemecku a vo Francúzsku. Sedem ďalších krajín (Belgicko, Dánsko, Cyprus, Rakúsko, Portugalsko, Maďarsko a Švédsko) má bankovú daň zaviesť v podobných schémach.
