Daňový úrad je pre mnohé firmy strašiakom, a to aj vtedy, keď sa nedopustili ničoho nekalého. Po tom, čo sa štátu podarilo kontrolnými výkazmi výrazne obmedziť podvody v oblasti DPH, sa daniari čoraz viac zameriavajú na oblasť transferového oceňovania, ktoré umožňuje odlev zisku do zahraničia, hovorí Martin Sabol, riaditeľ na oddelení daňového poradenstva Deloitte na Slovensku, a dodáva, že počet daňových kontrol za uplynulé roky vzrástol. V rodinných firmách je podľa neho riziko možných daňových pochybení vyššie, a to najmä preto, že keď tieto firmy začínali podnikať, mnoho vecí mohli riešiť „na kolene“, bez primeranej opory v zákone a k ich revidovaniu sa už nevrátili.
S akými problémami v oblasti daní sa najčastejšie stretávate pri rodinných firmách?
Jednou z najčastejších vecí je využívanie firemného majetku ako áut, počítačov a iných zariadení pre osobnú spotrebu, respektíve zahrnutie nákladov osobnej spotreby do firemného účtovníctva. Treba mať na pamäti, že daniari sa do účtovníctva môžu pozrieť spätne až päť rokov a v prípade subjektov, ktoré obchodujú so zahraničím, až desať rokov. A, samozrejme, dorubiť daň.
Na čo by si ešte mali dávať pozor?
Problémom ešte stále býva aj neoverenie obchodných partnerov v súvislosti s ručením za DPH. V rodinných firmách sa často stretávame aj so zle nastavenými procesmi, a to napríklad v oblasti DPH alebo mzdovej agendy. Stáva sa to najmä vtedy, ak má tieto veci od začiatku fungovania firmy podchytené rodinný príslušník, ktorý v nich nie je odborník. V rodine sa totiž často prižmurujú oči, prípadne sa zvyčajne prechováva prílišná dôvera tam, kde to nie je namieste. Takéto chyby však vie daňový úrad veľmi ľahko odhaliť. Firmy by si preto mali dať svoje daňové aj účtovné postupy preveriť, čo je oveľa lacnejšie v porovnaní s možnými pokutami od daniarov. Poriadok v daniach a účtovníctve je dôležitý nielen v súvislosti s úradmi, ale aj možnými investormi, ktorí by mali záujem do firmy vstúpiť.
Ako je to s pokutami?
V prvom rade treba povedať, že daňový úrad v prípade pochybení daňového subjektu, ktoré sú peňažnej povahy, dorubí dodatočnú daň. V druhom rade mu udelí aj pokutu, pri ktorej sa bavíme až o trojnásobnom úročení dorubenej dane sadzbou Európskej centrálnej banky ročne.
Fúzie a akvizície sa vlani prepadli. I pre vysoké úroky. Obchodníci sa nemohli dohodnúť na cene
Mnoho rodinných firiem už investorov má. Sú práve tým pre daniarov zaujímavé?
Určite áno, a to z toho dôvodu, že štát sa aktuálne čoraz viac zameriava na transferové oceňovanie medzi spoločnosťami v skupine. Slovenské rodinné firmy pritom nemusia mať len zahraničných investorov, ale môžu mať vlastnú výrobu či dcéry v cudzine. Úrady v tomto prípade budú skúmať, či sú vzťahy medzi firmami v skupine nastavené korektne a či medzi sebou uplatňujú rovnaký meter ako vo vzťahu s tretími stranami.
Na čo by sa mohli daniari zamerať?
V prípade dodávky tovarov je to jednoduché, keďže tovar fyzicky existuje, respektíve jeho tok sa pomerne ľahko dokumentuje. Problémom môžu byť služby. Daňový úrad štandardne testuje tri veci. Či bola služba dodaná. Ak áno, či mal jej príjemca z nej benefit. A následne aj to, či bola služba ocenená korektne. Všetky tieto oblasti by spoločnosti mali mať adekvátne zdokumentované.
Podľa čoho si daniari vyberajú objekt kontroly?
Kontroly neprebiehajú naslepo. Keď firmy odošlú finančnej správe daňové priznania spolu s finančnými výkazmi, systém vyberie potenciálnych kandidátov na kontrolu, a to podľa vybraných ukazovateľov. Napríklad, ak má firma extrémne výkyvy v ziskovosti alebo eviduje dlhodobý pokles zisku, prípadne ak je neustále v strate. Neznamená to však, že správca dane ide hneď na kontrolu.
Niektorí podnikatelia či holdingy majú jednu firmu na výrobu a druhú na obchod a marketing vyrobených produktov. Ak medzi nimi badať nepomer v ziskovosti, je to v poriadku?
V takom prípade môžeme hovoriť o takzvaných subjektoch s obmedzenými funkciami a rizikami, čo môžu byť výrobné firmy, a subjektoch s rozšírenými funkciami a rizikami, teda v tomto prípade obchodné firmy. V transferovom oceňovaní existuje závislosť medzi funkciami a súvisiacimi rizikami na jednej a ziskom na druhej strane. Takže, áno, výrobná firma môže mať menší zisk, ale stabilný, ak jej obchodná spoločnosť garantuje, že od nej bude odoberať výrobky. Riziko v tomto prípade nesie obchodník, ktorý musí byť šikovný, aby predal. Znáša vyššie riziko, a preto by mu mal prináležať vyšší zisk, zároveň sa vystavuje riziku straty.
Aké chyby robia daňovníci pri kontrolách?
Často sa napríklad stáva, že daňovník si myslí, že má všetko v poriadku, a preto odovzdá úradníkovi aj to, čo si od neho nevypýtal. Paušálne by nemal dávať všetko, ale len to, na čo sa daniar pýta. Správca dane si totiž vždy vie nájsť nejaké „čerešničky na torte“ a konfrontovať s nimi daňovníka.
Môžete uviesť príklad?
Problémom bývajú napríklad zmluvy. Stáva sa totiž, že transakčný stav, ktorý nimi mal vzniknúť, nevznikol úplne podľa opisu v zmluve. Realita sa odchýlila od zmluvy, pričom k nej neexistovali dodatky alebo aktualizácie, ktoré by zachytili reálny stav.
Aké trendy v daňových kontrolách dnes evidujete?
V posledných rokoch evidujeme snahu daňových úradov čím skôr uzatvoriť kontroly. Lehota na výkon kontroly je podľa zákona jeden rok. Pri medzinárodných transakciách môže byť až dva roky. Kým v minulosti bol väčší počet predĺžených kontrol, teraz sa ich snažia daniari čím skôr uzatvoriť. A takisto rastie aj ich počet. Vlani bol zatiaľ najvyšší. Urýchlenie kontrol nemusí byť vždy v prospech daňovníka, lebo nemusí mať dostatočný časový priestor na účinnú obranu.
Poznajú daňovníci svoje práva?
Často nie. Napríklad nevedia, že môžu žiadať o predĺženie lehoty na nejaký úkon, napríklad na dodanie podkladov, alebo že majú právo byť prítomní na pojednávaní, keď správca dane vypočúva svedka, alebo právo uviesť do zápisnice, že nesúhlasia s niečím, čo v nej je zapísané. Daňovník sa nemá báť, byť ticho, ale trvať na písomnom podchytení toho, s čím nesúhlasí. Pred ukončením kontroly musí daňový úrad prezentovať kontrolovanému subjektu predbežné výsledky kontroly. Daňovník sa k nim môže vyjadriť, prípadne predložiť ďalšie dôkazy.
- Martin Sabol
- Martin Sabol je riaditeľ na oddelení daňového poradenstva v Deloitte, kde sa špecializuje na problematiku daňových sporov a transferového oceňovania. Má vyše 20-ročnú prax, ktorá pokrýva prakticky všetky aspekty daňového poradenstva. Od roku 2007 je certifikovaným daňovým poradcom a je členom Slovenskej komory daňových poradcov. Ako experta na daňové spory na Slovensku ho pravidelne uvádzajú v publikácii World Tax, ktorú vydáva organizácia International Tax Review.
Čo iné by ste im ešte odporučili?
Určite je vhodné, aby majiteľ firmy inštruoval zamestnancov, ktorých môže daňový úrad osloviť, ako komunikovať s daniarmi, a bol pri komunikácii prítomný. Vysvetlenia, ktoré im podajú, majú byť konzistentné s realitou.
Existuje spôsob, ako si môže firma overiť, či má všetko v poriadku?
Vždy odporúčame riešiť veci preventívne, a to pred možnou kontrolou. Existuje napríklad simulovaná daňová kontrola, ktorú vykonávame. Môže zahŕňať DPH, daň z príjmov, účtovníctvo, transferové ceny, zmluvy, kontrolu podkladov k poskytnutým službám, výstupov k nim či faktúr, ako aj ďalšie.
Je možné požiadať o konzultáciu priamo daniarov?
Od správcu dane si daňový subjekt môže vyžiadať napríklad spoplatnené záväzné stanovisko k vybranému obchodnému prípadu. Napríklad, ak vykonávam potenciálne rizikovú transakciu, ktorá môže mať presah do viacerých zdaňovacích období, poprosím daniarov, aby mi k tomu pripravili záväzné stanovisko, že transakciu realizujem v súlade so zákonom, pričom im k tomu poskytnem všetky relevantné podklady. V prípade neskoršej možnej daňovej kontroly je tak subjekt krytý tým, že prípad vopred konzultoval s úradom.
Ďalšie dôležité správy
