„Kritizuje nás za to aj OECD, ktorá dôrazne odporúča prijímať zmeny v rámci riadneho legislatívneho procesu tak, aby boli schválené aspoň šesť mesiacov pred ich účinnosťou,“ komentuje Renáta Bláhová, zakladajúca partnerka poradenskej spoločnosti BMB Leitner.
Vlani sa napríklad zmenil zákon o dani z príjmov v máji s účinnosťou od júla nepriamo – cez novelu Colného zákona. Zmena sa týkala zdaňovania na Slovensku emitovaných dlhových cenných papierov, čo sa nepriaznivo podpísalo pod zdanenie aj skôr vydaných bankových dlhopisov, napríklad hypotekárnych záložných listov.
Ministerstvo financií sa následne od januára 2014 po širšej medializácii témy, ako aj po pripomienkach bánk zdaňovanie týchto cenných papierov u fyzických osôb vrátilo na stav spred nepriamej novely.
Druhým príkladom nedodržania odporúčaného procesu je opäť novela zákona o dani z príjmov, tentoraz posledná, účinná od 1. januára 2014. „Obsahovala najviac zmien od zavedenia rovnej dane. To, že boli zamerané na boj s daňovými únikmi, bolo známe takmer rok vopred. No dôležité zmeny sa urobili mimo legislatívneho procesu až v druhom čítaní v novembri priamo v parlamente ako politické rozhodnutie na poslednú chvíľu,“ opisuje R. Bláhová.
Kolektívna vina
Výsledkom je napríklad podanie na Ústavný súd kvôli retroaktívnemu obmedzeniu daňových strát opozičnými poslancami. Tie posledná novela zákona o dani z príjmov okresáva nielen od tohto roka, ale aj spätne za roky 2010 až 2013. Podľa stanoviska strany Nova ako jedného z iniciátorov podania zatiaľ žiadne ďalšie informácie o postupe s podnetom nemajú.
Len vlani vláda schválila štyri novely zákona o dani z príjmov, rok predtým ich bolo šesť. V roku 2011, za kabinetu Ivety Radičovej, keď rezort financií riadil autor daňovej reformy z roku 2004 Ivan Mikloš, sa kľúčový zákon novelizoval dokonca osemkrát.
„Na Slovensku chýba garancia, že najmä zákon o dani z príjmov zostane po určitom schválení najmenej dva až tri roky nemenný,“ kritizuje managing director konzultačnej spoločnosti Accace Peter Pašek. Navyše upozorňuje, že schvaľovanie zmien prebieha posledný rok a pol a zákonodarca všeobecne vychádza z domnienky, že ustanovenia už predtým schválené aj tak všetci porušujú.
Preto sa prijímajú v zmysle boja proti daňovým únikom vážne celoplošné opatrenia, ktoré však výrazne zaťažujú aj tých poctivých podnikateľov. Ako príklad uvádza P. Pašek aktuálne zavedenie zabezpečenia dane na platby za služby zo Slovenska v prospech daňovníkov z krajín, s ktorými Slovensko nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia vrátane situácií, keď platby nie sú poskytnuté na území Slovenska.
„Problémom je, že dané ustanovenie malo slúžiť ako nástroj proti daňovým podvodníkom. V praxi je úplne neefektívne, keďže tí platby do takýchto krajín na priamo nikdy nerealizujú,“ popisuje P. Pašek.
Minutý účinok
Sprísnenie pravidiel teda nepomôže, keďže zbehlejší špekulanti aj dosiaľ využívali na platby do „nezmluvných“ krajín spriaznené spoločnosti sídliace v krajinách ako Cyprus. S nimi Slovensko má zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenú, tam zrážkovú daň na platby do zahraničia nepoznajú. Pritom zabezpečenie dane zasiahne napríklad slovenské cestovné či zasielateľské spoločnosti, ktoré majú partnerov napríklad v Spojených arabských emirátoch.
Pri úhrade faktúr týmto partnerom za rôzne služby pre slovenských turistov či prekládku tovaru napríklad v Dubaji sú povinné domáce firmy vykonať zabezpečenie dane, čo pre nich službu buď neprimerane predraží (ak bude zahraničný partner požadovať v „čistom“ stále rovnaký obnos peňazí), alebo s nimi partner spoluprácu zruší. Je pravdepodobné, že títo doteraz poctiví platitelia daní budú sami hľadať spôsob, ako novú povinnosť obísť.
Z radov odbornej verejnosti veľmi často počuť v súvislosti s tvorbou daňovej legislatívy kritiku na ignorovanie ich pripomienok. A to vrátane vecných upozornení na jasne negatívne, respektíve nedotiahnuté vplyvy prijatých zmien.
Nepočúvajú
Od októbra 2012 sa napríklad zaviedla povinnosť ručiť za DPH, respektíve uhradenie DPH za obchodného partnera, ktorý je označený ako neplatiteľ DPH. Takzvaná čierna listina neplatiteľov bola zverejnená zhruba pred rokom, no až od januára 2014 ministerstvo financií po opakovane zaslaných pripomienkach do novely Daňového poriadku ustanovilo možnosť vymazať neplatiteľa z tejto listiny po splnení si povinností.
P. Pašek upozorňuje už aj na novú – aktuálne vzniknuté dieru. Od tohto roka platí novela zákona o dani z príjmov, ktorá sprísňuje dodaňovanie záväzkov po splatnosti viac ako rok (do vlaňajška sa dodaňovali len dlhy splatné tri a viac rokov). No novela nerieši možné zníženie základu dane pri úhrade záväzku do troch rokov, i keď na to daňoví poradcovia financmajstrov ešte počas prípravy novely upozornili.
V tejto oblasti dávajú akú-takú nádej vyhlásenia Finančnej správy, že po skutočne dôslednom „vyčistení“ daňovníkov – vďaka tento rok zavedeným online kontrolným výkazom DPH – je možné, že niektoré opatrenia sa z trhu stiahnu.
Viceprezidentka daniarov Dana Meager naznačila, že medzi prvými je v hre už spomínané ručenie za daň. Aj keď by nenasledovali ďalšie škrty v legislatíve, slovenskej daňovej politike by výrazne pomohlo už transparentnejšie prijímanie nových opatrení a v prípade medzinárodných daní aj stanovenie presnej vízie, ktorá by dopredu podnikateľom ukazovala, ktorým smerom majú daňové zmeny v najbližších rokoch ísť.
Tri modely
Daniari medzi právnikmi
Právnické firmy pri riešení daňových problémov využívajú v zásade tri modely. Prvým je spoľahnutie sa na vlastné „právnické“ zvládnutie témy, druhým spolupráca s niektorou daňovou spoločnosťou a treťou je vlastná sesterská, prípadne dcérska daňovoporadenská firma.
Hospodárska kríza a hľadanie prevádzkových úspor viedli v predošlých rokoch k prechodu najmä na prvé dve možnosti, i keď stále sa nájdu na trhu právnické firmy s vlastnými daňovými poradcami. No silnejúci medzinárodný tlak na sprísňovanie rôznych off-shorových schém potrebu kvalifikovaného daniara v právnických firmách opäť posilňuje.
Na Slovensku môžu od tohto roka daniari žiadať od viacerých firiem napríklad komplikovanú, drahú a odborne pripravovanú transfer pricingovú dokumentáciu. Tá na základe porovnania s podobnými obchodnými prípadmi ukazuje, prečo daný dcérsky podnik vykazuje určitú mieru zisku alebo maržu.
Všeobecne môžu daňovú problematiku vnímať právnici zjednodušene. V odborných kruhoch to vyjadruje spojenie forma nad obsahom. Klient na to môže doplatiť napríklad negatívnym postojom daňovej kontroly pri posudzovaní jeho medzinárodnej podnikovej schémy.
