Daňová politika vlády: Jeden krok vpred a dva kroky vzad

Ústretovosť vlády ich prekvapila. „Terajší výsledok je určite krokom vpred,“ komentoval vtedy zmeny Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov. To isté konštatoval aj viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka: „Je to krok správnym smerom.“

Vládny kabinet by sa bol takto možno pozitívne zapísal do dejín. Avšak ďalšie už nie príjemné novinky v odvodoch začal pretláčať v súčasnosti cez návrhy svojich poslancov. Pritom obišiel celý legislatívny proces, keď vynechal pripomienkové konanie aj rokovania so zamestnávateľmi a odbormi.

Paušál pre živnostníkov

Maximálna hranica paušálnych výdavkov sa od budúceho roka zvyšuje na 60 percent s limitom 20-tisíc eur ročne. Dnes je to len 40 percent s ročným stropom 5040 eur, pričom paušálne výdavky sa rozpočítavajú na mesiace podnikania. Paušál tak bude môcť využiť oveľa viac živnostníkov s obratom do 33 333 eur ročne.

Zmeny výdavkov znamenajú aj radikálne zníženie daní a odvodov. Živnostníkov to asi povzbudí, aby priznávali skutočné príjmy. Nebudú už musieť viesť účtovníctvo, platiť účtovníčku a v marci 2018 určite zaplatia štátu na daniach oveľa menej. Nie však všetci.

„Ak živnostník zarobí ročne 10 384,08 eura (v priemere 865,34 eura mesačne) a uplatnil si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, neplatil daň z príjmov v roku 2016 a nebude ju platiť ani v roku 2017,“ hovorí daňový poradca Martin Tužinský. Zvýšený paušál mu však nepomôže, keďže od januára zaplatí na minimálnych sociálnych a zdravotných odvodoch o 70,80 eura viac. Zo zákona sa mu totiž zvyšujú vymeriavacie základy na platenie poistného.

Na druhej strane každý živnostník alebo SZČO, ktorého výška ročného príjmu sa bude v roku 2017 pohybovať od 12 689,88 do 19 682,07 eura, ušetrí. „Bude platiť, na rozdiel od roku 2016, len minimálne odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne,“ porovnáva M. Tužinský.

Nižšia korporátna daň

Daň z príjmov právnických osôb sa zníži z 22 na 21 percent. Toto jedno percento znamená pre štátny rozpočet mínus 130 miliónov eur. Firmy si však ešte dobre pamätajú, akú daň platili v roku 2011. Od roku 2012 ju Ficova vláda zvýšila o štyri percentá z 19 na 23 percent. Keď zaviedla od roku 2015 daňové licencie, klesla podniková daň na 22 percent.

Vláda chce získať od ľudí peniaze cez nepriame dane (odvody), aby nemusela priznať, že platia oveľa viac daní, ako sa oficiálne vykazuje

Odborníci poukazujú na to, že aj po znížení dane na 21 percent bude mať Slovensko najvyššiu daň z príjmov právnických osôb spomedzi krajín V4. V Maďarsku je len 10 percent, v Českej republike a v Poľsku po 19 percent. Martin Tužinský navyše upozorňuje, že toto zníženie sadzby dane sa nebude týkať tých spoločností, ktoré musia platiť daňovú licenciu, a len minimálne sa dotkne menších spoločností. „Právnická osoba, ktorá zaplatí v roku 2016 daň z príjmov vo výške 6 000 eur, v roku 2017 by z rovnakého základu dane zaplatila 5 727,27 eura. Teda ušetrí zanedbateľnú sumu 272,73 eura,“ pripomína.

Takéto optické zníženie sadzby dane podľa neho nekompenzuje nepriame zvýšenie daňového zaťaženia právnických osôb, ku ktorému postupne dochádzalo v rokoch 2014 – 2016 zavádzaním neúmerného počtu položiek zvyšujúcich základ dane z príjmov. Len v zdaňovacom období roku 2015 pribudlo v daňovom systéme takých položiek 32, čo je nárast oproti roku 2014 takmer o tretinu.

M. Tužinský si myslí, že podnikateľskému prostrediu by viac ako kozmetická úprava firemnej dane o percento pomohlo, keby sa zo zákona o dani z príjmov odstránili nejasnosti a ustanovenia, ktoré sú právne nepreskúmateľné a v praxi neaplikovateľné.

Zdroj: Shutterstock.com

Nová daň

Štát odkrajuje postupne aj z iných daňových výhod. Od roku 2004 sa u nás nevyberá daň z podielov na zisku. Od januára sa táto výhoda škrtá. Majitelia firiem sa už s tým zmierili aj preto, že sadzba dane z dividend pre fyzické osoby klesne z 15 na sedem percent a že sa aj zruší retroaktivita. Pritom však azda zabúdajú na to, že od januára budeme mať v daňovom systéme novú daň z dividend, že nejde o nič iné ako o dvojité zdanenie rovnakého zisku.

Navyše, zdaňovanie dividend postihne najmä spolumajiteľov spoločností s ručením obmedzeným. „Podľa našich prepočtov sa toto opatrenie dotkne 2500 ľudí,“ pripomenul minister financií Peter Kažimír. Podnikateľom sa tento údaj nepozdáva. Na Slovensku je vyše 230-tisíc obchodných spoločností, zdanenie teda určite zasiahne desiatky tisíc občanov.

Minister financií argumentoval, že daň z dividend je štandardná a podiely na zisku zdaňujú aj v iných krajinách. Podľa Jána Solíka zo Združenia mladých podnikateľov Slovenska je však dôležité, že v týchto krajinách majú iný daňový systém. Napríklad v Česku je špeciálny daňový režim, ktorý súvisí s predajom firiem. „Síce dividendy zdaňujú, ale ten, kto vybuduje úspešnú firmu, ktorú chce predať, dostane