Danko urobí pre seba všetko

Ešte väčší rozdiel medzi oboma politikmi je v počte osôb, ktoré s nimi nesympatizujú. Rozdiel v neprospech R. Fica je až dvadsaťpercentný.

Skutočnosť, že šéf Slovenskej národnej strany (SNS) je sympatický takmer polovici respondentov, znamená, že predseda sa páči aj tým, ktorí jeho stranu nevolili a zatiaľ ani nepreferujú. Ako postrehol reportér Dušan Mikovič, naznačuje to možnosti v počte hlasov, ktoré môže v budúcnosti jeho SNS získať. Prieskumy verejnej mienky tiež hlásia, že keby sa voľby konali v auguste, tak Smer by mal o sedem poslancov menej, ako má po marcových voľbách, ale strana A. Danka by ich mala o deväť viac.

Nie je preto žiadnym prekvapením, že sa v médiách objavilo viacero článkov, že ide o nezadržateľný trend, ktorý „vedie k tomu, že SNS so svojou národno-konzervatívno-sociálnou politikou a ,štátnický‘ Danko by sa mali ujať líderského postavenia na politickej scéne“. Aj známy bloger a publicista Samuel Marec už strávil jedno popoludnie „predstavovaním si toho, že jedného dňa bude Andrej Danko premiérom“. Aj keď si vraj môžeme o ňom „myslieť hocičo – veď si aj myslíme – z celej koalície je však on jediný na dlhodobom vzostupe“.

Otázka, či predseda Danko vystrieda premiéra Fica, ktorá pred pol rokom nikomu ani nenapadla, sa zjavne stala témou dňa.

Sú vám sympatickí?
(prieskum verejnej mienky, %)

Tábor národného populizmu

Sociologička Oľga Gyárfášová v štúdii o voľbách a voličoch na Slovensku dospela k názoru, že od roku 1990 je možné „identifikovať päť voličských prúdov, ktoré sa vyznačujú istou stabilitou“. Jedným z nich je autoritársko-nacionálny prúd, ktorý tu v 90. rokoch minulého storočia dominoval, a to vďaka Mečiarovmu Hnutiu za demokratické Slovensko (HZDS) a nacionalistickej SNS pod vedením Jána Slotu. Tento prúd mal približne 40-percentnú podporu a predstavoval akúsi spojenú nádobu: ak klesla podpora pre HZDS, stúpla pre SNS a naopak.

Ďalším relatívne stabilným prúdom bol dlho prúd ľavicový – najskôr reprezentovaný Stranou demokratickej ľavice (SDĽ) či Komunistickou stranou Slovenska (KSS), ktoré od volieb 2006 nahradil Smer. Lenže práve po parlamentných voľbách 2006 došlo (aj vďaka tomu, že Smer, HZDS a SNS vytvorili vládnu koalíciu) k postupnému zlievaniu oboch prúdov do jedného. Vzniklo konfúzne zoskupenie, ktoré O. Gyárfášová charakterizovala termínom národný populizmus.

V zásadných otázkach, ktoré sa týkajú základov spoločenského usporiadania, charakteru štátu, konceptu národa, vzťahu medzi etnickým a občianskym, postoja k liberálnodemokratickým hodnotám, vzťahu k menšinám a v mnohých ďalších témach sa postoje Smeru, HZDS a SNS k sebe natoľko priblížili, že voličský tábor troch strán ich už nedokázal striktne odlíšiť. Tým sa vytvorili priaznivé podmienky, aby najsilnejší či momentálne najpríťažlivejší subjekt „tuneloval“ zvyšné dva.

V roku 2010 Smer prilákal