Daniela Švecová: Keby mi niekto ponúkol úplatok, neviem spávať

Zdroj: Milan David

Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová napriek tomu tvrdí, že dôvodom nie je falošná solidarita medzi vyšetrovateľmi, prokurátormi a sudcami.

Podali ste viacero disciplinárnych návrhov na predchodcu Štefana Harabina. V jednom prípade žiadate najvyšší trest – zbavenie funkcie. Naozaj ide o také závažné previnenia, nie je to len snaha zbaviť sa sudcu, ktorý kazí imidž justície?

Máte pravdu, sú podané tri disciplinárne návrhy na bývalého predsedu Najvyššieho súdu. Jednoznačne nejde o žiadny akt pomsty ani nič podobné. V každom z týchto disciplinárnych návrhov ide o moje presvedčenie, že rozhodnutie, ktoré pochádzalo zo senátu 1T (predsedal mu Š. Harabin), nebolo vecne správne. Podľa môjho názoru ide o svojvoľné rozhodnutie.

Druhý disciplinárny návrh sa týka toho, že dva senáty trestnoprávneho kolégia vydali rozdielne stanoviská na jeden a ten istý problém. Ide o stav, ktorý nemožno pripustiť, lebo vyvoláva právnu neistotu. S týmto právna úprava počíta tak, že keď dôjde k rozdielnemu rozhodovaniu, tak treba zvolať kolégium. Táto povinnosť vyplýva predsedovi kolégia, ktorým bol Štefan Harabin. Keďže v danom prípade nedošlo k jeho zvolaniu, tak som napísala osobitný list, ktorým som ho požiadala, aby ho vytýčil. Pán predseda to nerešpektoval.

Bývalý predseda však tvrdí, že je potrestaný za názor. Disciplinárne konanie sa totiž v jednom prípade týka jeho rozhodnutia, v ktorom tvrdí, že policajná inšpekcia ministra Roberta Kaliňáka je nezákonná.

Tu nejde o trestanie za právny názor, na ten má nárok každý sudca. V rámci veci, ktorú prejednával, ho vždy vysvetlí v odôvodnení rozhodnutia. Tu však ide o veľmi vážne procesné pochybenie.

Do médií sa 98 percent rozhodnutí Najvyššieho súdu nedostane, len tie dve percentá škandalóznych, ktoré potom ovplyvňujú verejnú mienku

O čo presne?

O zlúčenie dvoch konaní, ktoré podľa môjho názoru nebolo možné zlúčiť a v rámci toho otvoriť vec, ktorá bola právoplatne uzavretá dohodou o vine a treste.

Postupovali by ste takto tvrdo, aj keby bol Štefan Harabin stále pod ochranou vládnej strany, ako to bolo donedávna?

Neviem o tom, že by mal nejakú ochranu. A sú aj iné disciplinárne konania voči iným sudcom.

Ale pri žiadnom ste nenavrhli zbaviť ho talára.

Tu ide o skutok, ktorý považujem za mimoriadne závažný. Podotýkam, že takýto názor nezastávam len ja, ale aj odborníci na trestné právo a aj väčšina členov trestného kolégia.

Vy ste boli v minulosti označovaná za spolupracovníčku Štefana Harabina. Aký bol váš vzťah?

Ja som bola podpredsedníčkou Najvyššieho súdu, bolo to v čase, keď bol Štefan Harabin ministrom spravodlivosti. Nemohla som si dovoliť nekomunikovať s ministrom. Ak bolo treba vyriešiť veci, ktoré sa týkali fungovania súdu, musela som hovoriť s ministerstvom bez ohľadu na to, kto stál na jeho čele. Považovala som to za svoju povinnosť. Možno médiá ma nazývali jeho pravou rukou, ale nebola to pravda.

Vy ste za podobné tvrdenia žalovali časopis Plus 7 dní. Ako to dopadlo?

Ešte stále prebieha konanie na súde. Nerada by som ho ďalej komentovala, aby nikto nemohol použiť tento rozhovor pre budúce rozhodnutie súdu.

Pýtam sa preto, lebo keď ste pri voľbe predsedu obhajovali svoj program pred Súdnou radou, jeden z jej členov vás konfrontoval s tým, či sa chcete súdiť s médiami ako kedysi Š. Harabin a či radšej túto žalobu nestiahnete. Vy ste uviedli, že to zvážite. Prečo ste tak neurobili?