Daniel Kollár: Dôveru neviete naprogramovať

Na čele ČSOB stojíte už pätnásť rokov. Ako sa za tento čas zmenilo bankové prostredie?

Na jednej strane si banky naďalej udržiavajú vysokú dôveryhodnosť slovenského obyvateľstva, čo nie je v iných krajinách vôbec bežné, na druhej strane prešli mnohými zmenami. Zaviedli sme euro, prešli sme úverovou krízou, potom krízou likvidity a v súčasnosti vidíme, že bankovníctvo je na prahu zásadnej zmeny v ére digitalizácie.

Keď ste sa stali šéfom ČSOB, boli ste najmladším riaditeľom banky na Slovensku. Bola to pre vás výhoda?

Do vedenia banky som nastupoval, keď som mal 34 rokov. Čím je človek mladší, tým má väčšiu odvahu nabúravať staré zaužívané postupy a štruktúry. ČSOB bola v tom období pobočkou zahraničnej banky a orientovala sa prevažne na korporátnych klientov. Na rozbeh retailu, privátneho bankovníctva alebo neskôr digitálneho bankovníctva bolo treba urobiť viaceré odvážne kroky. Rovnako to bolo potrebné pri osamostatnení sa od českej ČSOB či fúzii s Istrobankou.

Skúsenosti s riadením

Ako ste sa dostali k riadeniu?

Ešte za socializmu som ako dvadsaťročný začal pracovať vo vysokoškolskom klube. Ten sa vzápätí zmenil na firmu, kde som pri organizácii podujatí a koncertov pričuchol k tomu, čo to riadenie je. Išlo o vedenie niekoľkých desiatok ľudí a predovšetkým o marketing, ktorý ma vždy zaujímal.

Čím je človek mladší, tým má väčšiu odvahu nabúravať staré zaužívané postupy a štruktúry

A neskôr?

Po vysokej škole som začal pracovať v strojárskej firme Elektrovod Senec, keďže mi ktosi poradil, aby som sa držal fabrického komína a nič sa mi nestane. Asi rok som sa tu venoval exportu oceľových stožiarov. No keďže plat nepostačoval na splátku úveru za byt, hľadal som si nové zamestnanie. Nastúpil som do Opusu, kde som prišiel už do kontaktu so serióznym riadením. Lebo firmu bolo treba reštrukturalizovať a prepustiť zhruba tretinu zamestnancov. To boli moje prvé nepríjemné skúsenosti z riadenia.

Riadite banku skôr demokraticky či direktívne?

Myslím si, že to je trochu zastarané rozdelenie. „Diktátori“ na slovenskom bankovom trhu skončili rýchlo a rovnako tak demokrati. Môj recept je, že v prvom rade dávam priestor ľuďom, aby oni prišli so svojimi nápadmi, riešeniami a návrhmi. Ak niekto rieši problém, vždy sa ho pýtam, čo navrhuje urobiť. Následne mu môžem poradiť či sám rozhodnúť. Verím, že ak ľudia majú možnosť realizovať sa, sú viac motivovaní a vedie to k lepším dlhodobým riešeniam.

Zdroj: Maňo Štrauch

Ako si vyberáte najbližších spolupracovníkov?

Vždy som si vyberal ľudí, ktorí majú chuť niečo dosiahnuť. Vo futbalovej terminológii hovorím, že majú chuť dávať góly. To znamená, že majú nielen chuť pracovať, ale aj chuť niečo dosiahnuť, dať ten gól. Pri prijímacom pohovore cítite, či to človek v sebe má. To je niečo, čo sa nedá naučiť. Buď to máte dané výchovou, alebo to máte vrodené, alebo to nemáte. Títo ľudia sa dokážu veľmi veľa naučiť. Potom im už stačí len nájsť prácu, ku ktorej majú odborne bližšie, a oni sa začnú realizovať. Dôležité je aj skombinovať ľudí do tímu ako futbalové mužstvo, kde niekto chce zabrániť gólu a niekto ho chce dať. Potom tím funguje.

Automatizácia v bankách

Okrem Ekonomickej univerzity ste vyštudovali aj automatizáciu. Pomáha vám to aj pri riadení banky?

Študoval som pred tridsiatimi rokmi. Programovacie jazyky, ktoré som vtedy ovládal, už neexistujú. Ale nikdy neľutujem, že som študoval techniku. Dala mi analytický spôsob rozmýšľania, čo iné školy až tak neponúkajú. Logické a analytické myslenie je niečo, z čoho čerpám doteraz. Dá sa na to spoľahnúť. Ale v bankovníctve si s tým nevystačíte.

Čo všetko sa dá v bankovníctve zautomatizovať?

V extrémnom prípade do budúcnosti všetko okrem zážitku z osobného ľudského kontaktu a dôvery. Tú neviete naprogramovať alebo zautomatizovať do žiadnej aplikácie. Dá sa budovať len v kontakte s konkrétnymi osobami.

Kam nás v optimálnom prípade posunie automatizácia?

To, o čo sa snažíme, je zvýšiť zážitok zákazníkov v kontakte s bankou na úroveň, s ktorou sa už dnes bežne stretávajú pri využívaní digitálnych platforiem, keď si chcú napríklad rezervovať ubytovanie alebo nakúpiť cez internet. Do niekoľkých sekúnd či minút tu vybavíte všetko. V bankovníctve to zatiaľ tak ďaleko nie je. Ale myslím si, že za posledných päť rokov nastal aj tu veľký posun vpred. Stále máme pred sebou obrovský kus práce, aby sme sa digitálnym platformám vyrovnali a aby mali banky šancu na prežitie v konkurencii s týmito celosvetovými hráčmi.

Myslím si, že je koniec mimoriadnym rastom ziskov v bankovníctve

Nezaostáva bankovníctvo v tomto digitálnom zážitku aj pre rôzne regulácie, kvôli ktorým nie je možné zobrať si úver tak jednoducho, ako si objednať tovar cez internet?

Určite sú tam nožnice medzi tým, ako sú regulované banky a ako sú regulovaní globálni digitálni hráči. Pretože my pracujeme s peniazmi klientov, čo oni zatiaľ nerobia. Banky sa tak dostávajú do troška nerovného boja v tom, že sú v porovnaní s týmito spoločnosťami preregulované. Ale v poslednom období vidíme, že aj týmto globálnym hráčom pribúda regulácia.

Ak by vám chceli tieto spoločnosti konkurovať na poli bankových služieb, tak tiež budú musieť spĺňať podmienky regulácie.

Predpokladám, že by to tak malo byť. Keď začnú pracovať s peniazmi klientov alebo s platobným stykom, musia prísť s rovnakými bezpečnostnými opatreniami ako my. Pretože aj posielanie peňazí je veľmi citlivá záležitosť. Dennodenne sa stretávame s kybernetickými útokmi, čo čaká aj iné platformy, ktoré začnú pracovať s peniazmi ľudí. Regulácia musí prísť aj k nim.

Menší priestor na rast

Zisky bánk vlani rástli len mierne. Prichádza koniec zlatých časov v bankovníctve?

Vidíme, čo sa