Ďalšiu migračnú vlnu v Európe môže spustiť Taliban

Následky nečakane rýchlej výhry islamistického hnutia Taliban v Afganistane sú obrovské. Zmena režimu v politicky nestabilnej a ekonomicky zdevastovanej krajine spustila vlnu politických reakcií.

Zatiaľ čo Spojené štáty americké a ich spojenci sa rozhodli pre pozastavenie zahraničnej pomoci, predstavitelia Pekingu a Moskvy sa snažia s novou geopolitickou situáciou vyrovnať inak a opatrne sa pokúšajú o zblíženie s novými vládcami Afganistanu.

V hre je priveľa

Vláda islamistických fundamentalistov, ktorí krajine vládli už v období rokov 1996 až 2001, sa nesie v znamení neistoty. Odborníci sa sporia, či sa Taliban vráti k predchádzajúcim politickým zvykom, ktoré sa spájali s masívnym porušovaním ľudských a ženských práv, alebo sa rozhodne pre umiernenejší prístup.

V hre je nielen medzinárodné uznanie Talibanu, ale predovšetkým osud budúcej zahraničnej pomoci. Bez nej je krajina prakticky odsúdená na ekonomický kolaps.

Bývalá afganská administratíva bola úplne závislá od zahraničnej pomoci. Kľúčovú rolu pri nej zohrávali predovšetkým donori z USA, ale aj zo Spojeného kráľovstva, Nemecka a ďalších štátov Európy.

Medzinárodné financovanie a rôzne rozvojové programy pokrývali viac ako 75 percent výdavkov štátneho rozpočtu. Podľa údajov Svetovej banky 30-miliónová krajina mohla v minulosti rátať s ekonomickou podporou na úrovni štyroch miliárd amerických dolárov ročne.

Politická nestabilita, všadeprítomná korupcia a nedostatočná infra-štruktúra však neumožnili jej racionálne využitie s cieľom revitalizácie miestneho hospodárstva. Pozastavenie zahraničnej pomoci, zamrznutie väčšiny aktív afganskej centrálnej banky a medzinárodná izolácia bude pre staronových vládcov štátu najväčšou mocenskou výzvou.

Jedným z možných vedľajších efektov nedávnych udalostí môže byť aj nová vlna migrácie, ktorá môže spustiť reťazovú reakciu naprieč celým Blízkym východom.

Útek z letiska

Na prevzatie moci Talibanom sa mnohí pozerali cez dramatické zábery z kábulského letiska. Chaotická evakuácia vojenského personálu, miestnych tlmočníkov, sprievodcov a bežných civilistov vyvolala na medzinárodnej scéne veľké vášne.

Viaceré štáty, ktoré boli súčasťou vojenských operácií, sa rozhodli pre evakuáciu civilného obyvateľstva s väzbami na danú krajinu. V prípade jednotlivých európskych štátov sa tak dalo hovoriť len o desiatkach až stovkách evakuovaných.

Násilná a fundamentalisticky založená povaha Talibanu vyvoláva obavy u mnohých Afgancov. Nejde pritom len o spolupracovníkov koaličných síl, intelektuálnu elitu, predstaviteľov znepriatelených kmeňov, ale predovšetkým o afganské ženy. Rétorika náboženských lídrov síce znie omnoho umiernenejšie ako v minulosti, mnohí však vyhláseniam Talibanu neveria.

Mullovia neskrývajú názor, že ženy budú patriť na vedľajšiu koľaj afganskej spoločnosti. Sľubujú, že im nezakážu vzdelávať sa ani pracovať v oblasti školstva a zdravotníctva, no ich účasť na vládnutí bude len symbolická.

Očakáva sa, že ukončenie väčšiny bojov na území Afganistanu umožní návrat státisícov ľudí, ktorí boli vysídlení v rámci vlastnej krajiny.

Omnoho väčšie obavy medzinárodnej komunity sa však spájajú s možným útekom obrovského množstva obyvateľov do zahraničia. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov sa do konca tohto roka môže o odchod z Afganistanu pokúsiť viac ako 500-tisíc ľudí.

Odpor okolia

Hrozba potenciálnej migračnej vlny postavila na nohy predovšetkým krajiny susediace s Afganistanom. Za prvú destináciu novej migračnej vlny sa považuje buď Irán, alebo Pakistan.

Obe krajiny sú už domovom pre mnohých utečencov. Status utečenca má v Pakistane viac ako 1,5 milióna Afgancov. V Iráne sa ich podľa oficiálnych odhadov OSN nachádza 780-tisíc. Reálne čísla sú pritom omnoho vyššie.