Daňou za to je, že v ňom klienti sporia oveľa menej, ako keď doň vstupovali. Výmenou za (verme) ďalšie nezasahovanie si vláda Roberta Fica zobrala od každého sporiteľa päť percent zo mzdy. No v krajine tak predsa len ostane funkčný a stabilný druhý pilier, kde má každý záujemca svoj osobný účet.

Horšie je, že väčšina penzií poplynie z drahého, nestabilného, deficitného a neudržateľného prvého piliera, ktorý sa nik nenamáha reformovať. Víkendové vyjadrenia ministra Jána Richtera o tom, že prvý pilier sa bez zmien nezaobíde, môžu naznačovať, že po voľbách by sa mohlo aj niečo diať.

Treba však uplatniť všetky obmedzenia, ktoré vlády Roberta Fica historicky predviedli. Finančne bolestivé úpravy sa budú odkladať za horizont ďalších volieb, tak ako to spravila vláda s postupným zvyšovaním odvodov do druhého piliera – začína sa o rok a odvody budú stúpať o mizerného štvrť percentného bodu ročne. A ak náhodou nastane čo i len mierna recesia, môžeme očakávať nové otvorenie systému a strašenie tým, že „klienti už o väčšinu úspor prišli“, ako to hovoril súčasný šéf Sociálnej poisťovne Dušan Muňko.

Skrátka, zásadná reforma sa najbližšie štyri roky konať nebude, tak ako sa nekonala doteraz. Pretože by to znamenalo skresávanie budúcich dôchodkov. A na to si sociálnobalíčková vláda netrúfne.

Tragédie súvisiace s takýmto prístupom sú dve: tou prvou je, že kým populisti tvrdia, že sa o ľudí štát určite postará, stále sa nájdu ľudia, ktorí tomu budú aj veriť. A nebudú si sporiť na dôchodok, prípadne si nebudú odkladať dostatočné sumy a budú dúfať, že oni ešte stihnú „štedrý“ dôchodok. Pri priemerne štyristoeurovom dôchodku to asi vyznie cynicky, ale súčasní dôchodcovia zažívajú najštedrejšie časy. V budúcnosti už bude štát v penziách čoraz drakonickejší. Inú možnosť mať nebude.

Druhou tragédiou je, že najväčšiu váhu v penziách dostal systém, ktorý budúci dôchodca nemá ako priamo ovplyvniť. Je plne v rukách politikov: oni rozhodujú, kto a koľko dostane, aj ako (a či) budú penzie stúpať. A tí politici, ktorí budú mať záujem zmeniť systém na udržateľný, budú mať nepríťažlivú ponuku. Pretože už nemôžu zmeniť systém tak, aby mal každý viac. Musia ho zmeniť tak, aby mal každý aspoň niečo.