Rómska otázka sa v ostatných mesiacoch tohto roku vyšplhala v rebríčku akútnych spoločenských problémov Slovenska na najvyššie poschodia. Toľko verejnej diskusie a mediálneho priestoru sa jej doteraz nedostalo. Až to vyzerá, že aby rómska problematika zvážnela, musel zhorieť hrad Krásna Hôrka a Marián Kotleba v rómskej osade v Krásnohorskom Podhradí zameriavať svoje nové parcely. Až vznikla rómska reforma.
Takéto videnie je povrchné. Hlbší pohľad nekompromisne usvedčuje doterajšie vládne garnitúry z neefektivity. A to v tom lepšom prípade. Pretože ak napríklad „zodpovední“úradníci umožnili dedinským futbalovým klubom vzdelávať Rómov tak, že o tom ako o korupčnom prípade písal aj denník New York Times, netreba si o ich motiváciách robiť žiadne ilúzie.
Z európskych fondov išlo doteraz na rómsku problematiku 150 až 200 miliónov eur. Výsledky sú prevažne zúfalé. Pri pohľade na ktorýkoľvek zásadný problém – integráciu, vzdelávanie, nezamestnanosť, chudobu, kriminalitu…– pokrok takmer nikde nevidieť. Napriek tomu nemožno ignorovať fakt, že významná časť z približne 430-tisícovej rómskej komunity je „spútaná“ v sociálnej sieti s negatívnym dosahom na celú spoločnosť. Ich integrácia do spoločnosti by podľa niektorých odhadov mohla zvýšiť HDP krajiny až o desať percent.
Aktuálna reforma s názvom Správna cesta sa usilovne vymedzuje voči všetkým doterajším neúspešným pokusom. Teda vymedzuje ju rómsky vládny splnomocnenec Peter Pollák, poslanec Igor Matovič a minister vnútra Robert Kaliňák. Obsah reformy zverejňujú po častiach. Nehovoria však o súlade reformy so Stratégiou SR pre integráciu Rómov na Slovensku do roku 2020. Tú schválil kabinet Ivety Radičovej v januári tohto roku, ale prihlásila sa k nej aj nová vláda. Obsahuje 133 konkrétnych opatrení vrátane rozpočtových rámcov. Nie je jasné, či aktuálna rómska reforma má túto stratégiu dopĺňať či revidovať.
Správna cesta je stále len projekt. S dvoma neznámymi – koľko bude stáť a či sa ho podarí financovať z eurofondov. Lebo rozpočet s ním neráta. Ale všetky pozitívne a rozvojové opatrenia – napríklad stavba predškolských zariadení – sú významné nákladové položky a v čase krízy môže byť problém s ich realizáciou. Podľa Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku, ktorá sa téme Rómov dlhodobo programovo venuje, hrozí, že primárne sa budú presadzovať reštriktívne opatrenia. To môže vážne prehĺbiť chudobu v rómskych komunitách, ktorá je rozhodujúcim determinantom súčasného stavu – so všetkými jeho patologickým prejavmi a rastúcim etnickým napätím.
Pritom Slovensko už eviduje niekoľko príkladov, kde sa Rómovia začali zúčastňovať na rozvoji obce. Napríklad v Čičave vyše dve tretiny Rómov už nie sú odkázané na sociálne dávky. Svetová banka v správe o integrácii Rómov na Slovensku uvádza Spišský Hrhov dokonca ako príklad spolunažívania väčšiny a menšiny.
Rómska reforma je nepochybne beh na dlhú trať. Ale už budúci rok ukáže to, čo vidno prakticky nepretržite. Roztrieštenosť rómskych lídrov, nedostatočnú komunikáciu „reformátorov“ dovnútra aj navonok, nedotiahnuté podstatné detaily, výkriky mimovládnych organizácií, že sa to dá robiť inak a lepšie, „vlastné góly“ za nezmyselné projekty. A v neposlednom rade – neschopnosť ani len vyčerpať ponúkané eurofondy.
Ďalšie finančné programovacie obdobie (2014 až 2020) je za dverami. Vzhľadom na akútnosť rómskej otázky nie je čas na ďalšie pokusy a omyly. No aj keby bola Správna cesta napísaná tak, že opozícia by ju nepovažovala za populistickú, mimovládky za priveľmi represívnu a P. Pollák by bol charizmatický typ zburcujúci kritickú rómsku masu za správnu vec – stále je to ďaleko od úspešnej realizácie. Až striktné nastavenie prevádzkových mantinelov, dôraz na dlhodobú udržateľnosť a neustály monitoring efektivity nakladania s peniazmi vytvoria predpoklad, že to môže byť správna cesta.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe Slovensko a svet 2013, ktorá bola súčasťou vydania TRENDU 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
