Ďalšia hra na boj s korupciou

Hovorí to advokát a právnik slovenskej Transparency International Pavel Nechala s tým, že lepší výsledok v potláčaní korupcie neočakáva ani od novej vlády, kde Smer doplnili ďalšie tri strany – SNS, Most-Híd a Sieť.

Zákony bez vykonávateľov

„K protikorupčnému boju novej vlády som skeptický, lebo síce menuje viaceré nové normy voči korupcii, ktoré chce prijať, ale neprichádza takmer k žiadnym personálnym výmenám v kľúčových orgánoch, ktoré ich majú reálne využívať pri postihovaní páchateľov korupcie. Vo vedení Najvyššieho kontrolného úradu, Úradu pre verejné obstarávanie, Špeciálnej prokuratúry či Policajného zboru ostávajú tí istí ľudia, a tak sa boj s korupciou nezlepší,“ obáva sa P. Nechala. Od známej českej prokurátorky prenasledujúcej korupčníkov Lenky Bradáčovej na jednej prednáške počul, že dobré protikorupčné normy vedia vykryť len zhruba pätinu úspešného boja s korupciou. Až 80 percent úspechu podľa nej kryjú odhodlaní a svedomití ľudia v radoch vyšetrovateľov, prokurátorov i sudcov.

Aj výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský hovorí, že jeho organizácii na protikorupčných plánoch novej vlády prekáža najmä to, že sa všetko robí „iba na oko“. „Štát nemá záujem o skutočný boj proti korupcii. Panuje tu kultúra založená na korupčnej sieti,“ dopĺňa.

Drobné posuny v zdravotníctve

Pozitívnejšie hodnotí P. Nechala len to, že čiastočné personálne zmeny chce nová vláda vniesť aspoň do korupciou a klientelizmom výrazne atakovaného zdravotníctva. I keď za nestraníckeho a ekonomicky podkutého ministra zdravotníctva si Smer napokon vybral doterajšieho šéfa Slovenskej pošty Tomáša Druckera. A nie právnikom viac preferovaného Martina Filka, ktorý bol v predchádzajúcej vláde hlavným ekonómom rezortu financií. (Týždeň po rozhovore reportéra TRENDU s P. Nechalom M. Filko nešťastne zmizol vo vodách Dunaja po vypadnutí z kanoe.)

Pozitívnym posunom v zdravotníctve je podľa P. Nechalu aj to, že vláda chce opozícii uvoľniť dozor nad Všeobecnou zdravotnou poisťovňou i Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Stále je to však len malý posun. Lebo kontrolovať budú opäť len politici. Nielen v zdravotníctve, ale aj v iných rezortoch by bolo najlepšie, keby politici vyberali na kľúčové výkonné posty iba profesionálov v transparentných výberových konaniach,“ myslí si.

Okrem odpolitizovania a profesionalizácie verejnej správy by boju proti korupcii podľa neho prospela aj novelizácia zákona o slobodnom prístupe k informáciám. „Dnes sa médiá i tretí sektor musia dobýjať k informáciám z mnohých štátnych podnikov či nemocníc, lebo ony sa necítia dotknuté infozákonom. Zákon treba spresniť i sprísniť, aby sa už žiadne organizácie prepojené na štát nemohli vykrúcať z jeho pôsobnosti,“ pokračuje P. Nechala.

Na kľúčové výkonné posty by mali politici vyberať iba profesionálov v transparentných výberových konaniach

Cena nad pozadím

Ani zlepšovanie zákona proti schránkovým firmám, ktoré v novej vláde presadzuje hlavne Sieť, nemusí byť podľa neho najúčinnejšie. Odhaľovanie skutočných vlastníkov firiem, ktorí sa zapájajú do verejných obstarávaní či žiadajú o dotácie, je totiž podľa neho nekonečným bojom. Lebo vždy, keď sa voči nim niečo prijme, reagujú na to novými schémami. „Okrem odhaľovania skutočných vlastníkov firiem, čo vyhrávajú verejné tendre, by sa mali politici viac zamerať na to, aby boli vybrané ponuky pre štát naozaj čo najvýhodnejšie. Teda aby sa na súťažiach zúčastňovalo čo najviac uchádzačov a aby boli na porovnanie k dispozícii aj ceny podobných produktov a služieb z množstva iných tendrov a ponúk,“ hovorí právnik.

Nová koalícia naznačuje, že výsledky tendrov v zdravotníctve, doprave i informatizácii by mali spätne hodnotiť nezávislí ekonómovia. Ešte ideálnejšie by bolo, keby krajiny EÚ dokázali vytvoriť medzinárodnú databázu zadaní a výsledkov verejných tendrov. Lebo takto by sa porovnávaním vytendrovanej ceny s množstvom iných súťaží mohli vyselektovať pokusy o machinácie.

Nová koalícia hovorí aj o zavedení hmotno-právnej zodpovednosti politikov a štátnych úradníkov. Samo osebe je to podľa P. Nechalu prínosné, ale takúto normu budú následne vedieť presadiť do života iba odhodlaní policajti a sudcovia. Bez nich, ako vraví, takáto norma dopadne podobne ako zákon o preukazovaní majetku politikov. Tí ho totiž hravo obchádzajú.

Ďalšie námety

Viaceré podnikateľské organizácie i tretí sektor navyše politikom už dlhšie predostierajú aj ďalšie protikorupčné pravidlá, ktoré by sa pre nich mohli stať dobrou inšpiráciou. Transparentnosť pri správe verejných vecí by sa mohla zvýšiť verejným registrom politických nominácií vo verejnej správe. Nech sa prešľapy i úspechy štátnych manažérov spájajú s konkrétnymi stranami, ktoré ich nominovali. Krajina by mohla zaviesť aj právnu ochranu pred nepoctivým lobingom. Aj zavedením elektronických návštevných kníh na úradoch i v štátnych podnikoch. Nech sa vie, kto tam bol rokovať, s kým a o čom. Zrušiť by sa mohla aj možnosť trestného stíhania za ohováranie, aby sa novinári nemuseli báť písať o veľkých korupčných kauzách. Ohováranie treba posunúť len do roviny občianskych sporov.

Asi najsilnejší protikorupčný program mala pred voľbami podľa P. Nechalu pripravený strana SaS. No dvojka volieb po dohode štvorlístka na čele so Smerom napokon vládu zostavovať nemohla.

Nezamestnaní = špička korupcie

Doteraz hlavne väčšie korupčné prípady so zapletením vplyvnejších politikov i biznismenov štát nepostihoval. Predvlani napríklad Národná protikorupčná jednotka Národnej kriminálnej agentúry po prešetrení 468 podozrení možného spáchania korupcie obvinila z ponúkania úplatku až 79 osôb. Ale až 35 z nich bolo nezamestnaných. Najvyšších štatutárov súkromných firiem, ktorí mohli byť zapletení aj do väčších korupčných prípadov, bolo iba šesť. Z podplácania boli obvinení aj dvaja dôchodcovia či jeden väzeň.

Z 24 ľudí obvinených predvlani za branie úplatku bolo zasa najviac lekárov – šesť. Na čísle dva sa zastavil počet obvinených štátnych zamestnancov. Pracovníci obecných úradov boli obvinení tiež iba dvaja. V oboch týchto skupinách sa nenašlo viac obvinených ako medzi futbalistami či pracovníkmi staníc STK. Sudca bol vlani z brania úplatku obvinený iba jeden. Rovnako ako jediný zamestnanec katastra nehnuteľností.

Za celý predvlaňajšok odhalili elitní policajti požadované úplatky v objeme 197-tisíc eur a ponúkané úplatky vo výške 116-tisíc eur. V porovnaní s odhadovanými stámiliónmi eur, o ktoré Slovensko každoročne prichádza vo veľkých korupčných kauzách a predražených tendroch, ide o zanedbateľné sumy. Odhaľovanie veľkých káuz v krajine úplne absentuje. I keď policajti sa často brania tým, že prípady si musia vyhľadávať sami. A ľudia im hlásia korupciu iba vtedy, ak od nich niekto pýta až príliš vysoké úplatky.

Podľa P. Nechalu je však absurdné, že slovenskí policajní špecialisti riešia aj páreurové prípady, zatiaľ čo odhalenie veľkých káuz chýba. „Transparency International zistila, že až zhruba polovicu prípadov našej protikorupčnej polície tvoria úplatky do dvadsať eur. Ak by to politici s bojom proti korupcii mysleli naozaj vážne, výsledky našich policajtov by mohli vyzerať úplne inak,“ dodáva P. Nechala.

Partneri TREND Špeciálu Právo a advokácia 2016: