Európska bitka o peniaze je späť. V novembri sa šéfovia štátov a vlád Európskej únie neboli schopní na novej finančnej perspektíve, teda dlhodobom rozpočte únie na roky 2014 až 2020, dohodnúť. Samit sa vtedy skončil bez očakávaného výsledku, hoci podľa niektorých diplomatických zdrojov bolo k dohode už relatívne blízko; chýbalo doriešiť otázku „len“ pár desiatok miliárd eur. Na prvý pohľad je to síce možno masívna suma peňazí, ale v rozmeroch sedemročného finančného rámca, pri ktorom sa rokuje približne o bilióne eur, to zasa taká zásadná suma nie je. To, že únijný prezident Herman Van Rompuy sa rozhodol rokovania prerušiť a pokračovať v nich až tohto roku na novom samite, bolo pre niekoho možno aj prekvapením.
Od novembrovej vrcholovej schôdzky uplynuli približne dva mesiace. Na stole síce nie je nejaký nový návrh a rokovania by mali nadviazať v bode, v ktorom boli prerušené. Istý posun tu však je. V novembri sa s možnosťou neúspechu, vzhľadom na veľmi rozdielne pohľady na škrty aj prerozdelenie peňazí medzi jednotlivé rozpočtové oblasti a krajiny, do značnej miery rátalo. Nešlo rozhodne o žiadny blesk z čistého neba. Tentoraz je situácia odlišná. Samozrejme, nič nie je hotové. Ak by však debaty únijných lídrov skrachovali a nepriniesli kompromis prijateľný pre všetky krajiny, znamenalo by to pre Európsku úniu ťažký direkt do veľmi citlivého miesta a s nepríjemnými konzekvenciami.
- Európski lídri sa stretávajú na rokovaniach o rozpočte na roky 2014-2020 vo štvrtok a v piatok (7. a 8. februára)
H. Van Rompuy podľa informácií, ktoré prenikli do médií, pripravuje ďalšie dodatočné škrty vo výške okolo 20 miliárd eur. Týkať by sa mali výdavkov na cezhraničnú infraštruktúru, rozvojovú pomoc, zahraničnú politiku či výskum. V stručnosti sa dá povedať, že únijný prezident, vedomý si citlivosti situácie, bude škrtať v oblastiach, kde by členské krajiny mali kričať najmenej. Nesiahalo by sa tak totiž už do výdavkov spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky súdržnosti. Jednou sa rozdeľujú dotácie medzi európskych poľnohospodárov, čo je úplne kľúčová vec pre krajiny typu Francúzsko, druhou zasa miliardy eur zo štruktúrnych fondov pre menej rozvinuté regióny, čo si, naopak, starostlivo strážia najmä chudobnejšie krajiny strednej a východnej Európy.
Postup únijného prezidenta je celkom pochopiteľný. Ďalšie miliardy škrtov by mali trochu uchlácholiť čistých platcov, teda krajiny platiace do rozpočtu únie viac, než koľko z neho dostávajú formou najrôznejších programov a dotácií naspäť. Tieto krajiny na čele s Britániou či Nemeckom požadovali v novembri dodatočné úspory vo výške 30 miliárd eur oproti Van Rompuyom pôvodne navrhovaným 80 miliardám. Celkovo by tak únijné výdavky, a to vrátane tých, ktoré formálne stoja mimo rozpočtu, mali byť týmto krokom stlačené pod bilión eur.
Pre členské krajiny by mohlo ísť napokon o prijateľný kompromis. Únia tým však urobí úkrok bokom od toho, čo sama označuje za svoj cieľ, totiž zlepšenie konkurencieschopnosti a podpory ekonomického rastu Európy. Z Bruselu mnohokrát – a v poslednom období často aj dosť hlasno – znelo, ako je nevyhnutné podporiť vedu a výskum, aby starý kontinent v tomto ohľade nezaostával za Spojenými štátmi, Japonskom či ďalšími ázijskými tigrami. Podobne to bolo aj pri podpore infraštruktúrnych projektov prepájujúcich napríklad najrôznejšie siete medzi krajinami. Nakoniec sa to však práve v tejto kapitole bude škrtať. Úspory sa dotknú aj výšky humanitárnej pomoci poskytovanej úniou, čo je oblasť, v ktorej únia chce byť a do značnej miery už aj je šampiónom.
Zatiaľ všetko smeruje k tomu, že samit prinesie dohodu. Pre Slovensko by mohla byť výhodná. Ak sa už nebude siahať na kohéznu politiku a potvrdia sa v novembri prerokúvané peniaze na odstavenie Jaslovských Bohuníc, potom by Bratislava mala byť spokojná. Slovensko by patrilo medzi štáty s najlepšími podmienkami v oblastiach, ktoré sú preň kľúčové.
Neznámou je však zatiaľ postoj Európskeho parlamentu. Jeho šéf Martin Schulz sa v januári vyjadril, že o možnosti februárovej dohody na finančnom rámci má pre odlišné pozície krajín pochybnosti. Navyše pohrozil, že zákonodarcovia nezhltnú úplne všetko. Nakoľko ide i silácke reči v rámci medziinštitucionálneho merania svalov a nakoľko o reálnu hrozbu, sa iba ukáže.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 5/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
