Dalík: úplatok bol pre Výboha

Ďalšia daňová nádielka

Dane Septembrová aktualizácia prognóz daňových a odvodových príjmov ministerstva financií priniesla do rozpočtu navyše ďalšie stovky miliónov eur. Mierne zhoršenie makroekonomických predpokladov viac ako vykompenzovala zvyšujúca sa efektivita výberu daní, najmä z príjmov firiem. Ďalej sa zvyšuje aj efektivita výberu DPH. Celkovo by efektívnosť výberu daní a odvodov mala v budúcom roku verejné príjmy zvýšiť o 389 miliónov eur (0,5 percenta HDP). Stále sa zlepšujúci výber daní a odvodov však už mohol aj vyrovnať príjmy a výdavky štátu a znižovať verejné zadlženie. Vláda na budúci rok plánuje deficit na úrovni 1,3 percenta HDP.

Dalík: úplatok bol pre Výboha

Pandury Český lobista Marek Dalík, ktorý bol odsúdený na štyri roky za korupciu v kauze nákupu obrnených vozidiel pre českú armádu, v spovedi pre český mesačník Neovlivní opísal, akú úlohu v jeho korupčnom prípade zohral slovenský podnikateľ Miroslav Výboh. Súd uznal M. Dalíka vinným za to, že si mal vypýtať úplatok 18 miliónov eur a vybavovať, aby česká vláda podpísala zmluvu na nákup Pandurov. Lobista pre Neovlivní tvrdil, že peniaze nemali byť pre neho, ale išlo o „kontrakt pre M. Výboha“ na zastupovanie firmy, ktorá obrnené vozidlá Pandur predávala. M. Výboh je na Slovensku známy z prostredia armádneho biznisu aj ako blízky priateľ premiéra Roberta Fica. M. Dalík pre Neovlivní hovorí, že on si žiadny úplatok 18 miliónov eur nevypýtal. Len potvrdil, že M. Výboh je tá správna osoba, s ktorou by mali hovoriť. Suma mala zodpovedať odmene pre lobistu, ale vtedy o tom ani nevedel. Podľa vlastných slov až do súdu nepoznal výšku kontraktu.

Doplnené 23.3.2017:

Ospravedlnenie Miroslavovi Výbohovi

Spoločnosť News and Media Holding, a.s., zverejnila v týždenníku TREND č. 40/2016 na s. 8 článok s názvom „Dalík: Úplatok bol pre Výboha“, ktorý mal reprodukovať výroky prednesené Marekom Dalíkom v rozhovore pre český mesačník Neovlivní.cz. M. Dalík v rozhovore pre Neovlivní.cz neuviedol tvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že M. Výbohovi mal byť poskytnutý, resp. mal byť pre neho určený akýkoľvek úplatok. Výrok „Dalík: Úplatok bol pre Výboha“ je preto nepravdivý a neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti M. Výboha. Spoločnosť News and Media Holding sa týmto Miroslavovi Výbohovi za zverejnenie tohto nepravdivého výroku ospravedlňuje.

Zdroj: Michal Šula/Mafra/Profimedia.cz

Kaliňák zadotoval kamarátov projekt

Kauza Advokát Marek Turčan, sused a biznis spoločník ministra vnútra Roberta Kaliňáka, dostal v roku 2013 dotáciu takmer stotisíc eur z rezortu vnútra. Jeho firma Erupsi mala pomôcť Čiernej hore vybudovať ochranu štátnej hranice. M. Turčan vlastnil spolu s Ladislavom Bašternákom aj známu firmu BA Haus, v ktorej Bašternákov podiel neskôr prebrali R. Kaliňák s Jánom Počiatkom. Rokovania o projekte pomoci pri ochrane hraníc vyjednával R. Kaliňák s čiernohorským ministerstvom vnútra v roku 2O12. Podľa denníka Sme, ktorý o kauze informoval, však slovenský rezort vnútra tvrdí, že nemal žiadny dosah na prípravu či realizáciu projektu. V žiadosti o grant pritom firma pripája aj skúsenosti s projektom ochrany ukrajinských hraníc, z ktorých obe patria pod ministerstvo vnútra. 

Zuno na Slovensku končí

banky Hľadanie kupca pre Zuno bank sa nakoniec skončilo a jej rakúska matka Raiffeisen Bank International sa rozhodla jej činnosť ukončiť. Rakúsku bankovú licenciu by mala banka vrátiť do konca polroka 2017. Jej aktivity na Slovensku a v Česku sa postupne presunú do lokálnych dcér RBI. Na Slovensku sa včlenia do Tatra banky a v Čechách do Raiffeisenbank. Zuno preto od 21. októbra zastaví prijímanie nových klientov a zníži úrokové sadzby na sporiacich produktoch na nulovú úroveň. Podľa vyjadrenia banky jej ide o „zjednodušenie štruktúry a odstránenie duplicitných aktivít na trhoch, kde skupina pôsobí“.

Rozpočet znova s rizikami

Hospodárstvo Ministerstvo financií zverejnilo návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019. Počíta s rastom príjmov i výdavkov – najmä vďaka zlepšujúcemu sa výberu daní, ale aj pre nové príjmové opatrenia. Deficit verejných financií by mal poklesnúť z tohtoročných 2,1 percenta HDP na 1,3 percenta v budúcom roku. To by bolo historické minimum od vzniku SR a malo by naštartovať znižovanie štátneho dlhu v pomere k ročnému výkonu ekonomiky. Vláda sa spolieha na neisté tvorenie prebytkov Sociálnou poisťovňou a samosprávami. Návrh rozpočtu ešte musí schváliť vláda a parlament. 

OPEC sa dohodol na poklese ťažby

alžírsko Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) sa po prvý raz za osem rokov dohodla na znížení ťažby ropy, a to na 32,5 až 33 miliónov barelov denne. O podrobnostiach vrátane kvót pre jednotlivé štáty majú rokovať v novembri. Obmedzením ťažby chce OPEC povzbudiť k rastu nízke ceny ropy, ktoré spôsobili mnohým krajinám ekonomické problémy. Skoršiemu uzavretiu dohody bránil spor Iránu s najväčším ťažiarom, Saudskou Arábiou. Irán odmietal pokles produkcie skôr, než dosiahne úroveň spred sankcií, ktoré voči nemu uplatňoval Západ. Saudská Arábia podmieňovala dohodu pripojením Iránu. Ceny ropy začiatkom roka spadli na dlhoročné minimum pod tridsať dolárov za barel, neskôr stúpli. Zostávajú však hlboko pod hranicou sto dolárov spred dvoch rokov.

Mayová ohlásila začiatok brexitu

Británia Londýn začne vyjednávať o vystúpení krajiny z Európskej únie najneskôr do konca marca, oznámila premiérka Theresa Mayová. Rokovania o podmienkach takzvaného brexitu by mohli trvať približne dva roky. Podľa T. Mayovej má Británia záujem spolupracovať s Úniou najmä v otázkach bezpečnosti. Po brexite chce opäť suverénne rozhodovať o vlastných záležitostiach, napríklad o migrácii. Želá si mať plnú kontrolu nad prisťahovalectvom, v takom prípade by však mohla stratiť prístup k jednotnému trhu Únie. T. Mayová zdôraznila, že brexit je nezvratný a krajina by mala vystúpiť z EÚ ako celok, teda vrátane Anglicka, Škótska, Walesu a Severného Írska. Britská libra na vyhlásenia T. Mayovej reagovala prudkým oslabením voči doláru na 30-ročné minimum.

Utečenci žijú prevažne v desiatke krajín

Londýn Záťaž, ktorú spôsobuje svetová utečenecká kríza, je nerovnomerne rozložená. Väčšina – takmer 60 percent – utečencov žije v len desiatich štátoch sveta, uviedla to vo svojej správe organizácia Amnesty International (AI). Sú nimi Jordánsko, Libanon, Turecko, Pakistan, Irán, Čad, Etiópia, Keňa, Uganda a Konžská demokratická republika. Väčšina patrí k tým chudobnejším, nemajú dostatok prostriedkov, aby sa o utečencov postarali. Vojny zvýšili tento rok počet utečencov na svete na rekordných 21,3 milióna. „Problémom nie je počet utečencov, ale to, že mnoho najbohatších krajín sveta ich prijíma najmenej a robí pre nich minimum,“ uviedol generálny tajomník AI Salil Shetty. AI vyzvala vyspelé štáty, aby zvýšili poskytovanú pomoc a prijali taký počet utečencov, ktorý zodpovedá ich možnostiam-

Zdroj: SITA/AP