Dalibor Roháč: Predstava, že Európa musí vytrestať Britov, je nebezpečná

Finančné a stávkové trhy a zrejme aj politici pravdepodobnosť brexitu podcenili. Ako si to vysvetľujete?

Rozhodne to bol aj pre mňa šok. Pretože všetky prieskumy verejnej mienky pred referendom aj počas referenda ukazovali, že kampaň za zotrvanie viedla. Rovnako stávkové trhy dlhodobo predpovedali víťazstvo zotrvania. Trvalo to až do momentu, keď začali vychádzať prvé výsledky. Bol to naozaj šok. Nespomínam si, že by niekto predpovedal opak. Myslím si, že to bolo veľké prekvapenie aj pre tých, čo viedli kampaň za vystúpenie.

To vidieť aj na reakciách britskej politickej scény. Dá sa povedať, čo sa s ňou teraz deje?

Britská politická scéna je v stave úplného chaosu. Ukázalo sa, že tí, ktorí viedli kampaň za odchod, nemajú vôbec nijaký plán. Vôbec nijaké líderstvo či predstavu, čo chcú. Voliči, ktorí z nejakých dôvodov úprimne podporovali odchod Británie z Európskej únie, budú veľmi nepríjemne prekvapení, keďže deklarované sľuby ako návrat peňazí, znovu nadobudnutá kontrola nad zákonmi či kontrola nad migráciou sa nenaplnia. Boris Johnson napísal cez víkend článok do Telegraphu, ktorý je zárodkom akéhosi plánu. V ňom hovorí, že to, čo by Británia mala dostať, je model, ktorým sa riadi Nórsko.

Zdroj: archív Dalibora Roháča

Pre chaos v krajine je nakoniec zrejme dobré, že David Cameron si zobral čas do októbra, kedy odstúpi a nastúpi nové vedenie. To následne môže začať dohadovať podmienky vystúpenia z EÚ.

Nemyslím si, že mohol urobiť politicky čokoľvek iné. Referendum prehral. Úloha dohodnúť odchod alebo ďalšie usporiadanie s Európskou úniou nemôže byť v jeho rukách. Musí to byť v rukách tých, ktorí toto všetko vymysleli. Čo sa týka ďalšieho usporiadania, je potrebné si uvedomiť, že to, čo tí zástancovia odchodu sľubovali, je nemožné. Jednoducho nie je možné vymyslieť usporiadanie, kde si Briti vyberú zo spoločného trhu to, čo sa im páči, a vykašlú sa na všetko ostatné. Johnsonov plán, ktorý predostrel v Telegraphe, spočíva v tom, že oni budú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva s tým, že si budú môcť hovoriť „nie“ imigrácii, pokiaľ to uznajú za vhodné. Samozrejme, to narazí v Európe. Štyri slobody voľného pohybu ľudí, tovarov, služieb a kapitálu v EÚ sú nedeliteľné. Keď sa napríklad Švajčiari v minulosti pohrávali s myšlienkou obmedziť slobodu voľného pohybu ľudí, nedopadlo to podľa ich predstáv. A tento scenár možno čakať aj v prípade Británie. Verím, že sa nakoniec podarí akési mäkké pristátie, že keď budú členom EHS, tak sa tým v podstate nič nezmení. To by bolo najlepšie. Lenže tento scenár nedáva Britom väčšiu kontrolu nad zákonmi, nedáva im kontrolu nad európskou migráciou a v konečnom dôsledku ľudia budú nepríjemne prekvapení, že nič z toho, čo chceli, nie je možné.

K čomu to môže viesť? Keď 52 percent Britov, ktorí hlasovali za brexit, zistí, že nič zo sľubov nebude, ide zo strany lídrov kampane za odchod o politickú samovraždu.

To vysvetľuje, prečo politickí lídri kampane za odchod v podstate zmizli zo zemského povrchu. Celý víkend nikto nepovedal, čo sa bude diať ďalej. Hypoteticky to môže viesť k tomu, že tie rokovania ani nikdy nezačnú. Z európskej perspektívy je dobré Britov do ničoho v tejto chvíli netlačiť. Ten výsledok treba stráviť a počkať na nový parlament a možno sa v budúcnosti bude dať viesť o tom racionálnejšia debata. Nebude možné to ignorovať úplne, ale bolo by dobré, keby ten časový horizont a rozhodnutia boli brané veľmi pomaly a pokojne.

Očakávate, že podobný scenár sa zopakuje vo Francúzsku, Holandsku a ďalších krajinách, ktoré sa vyslovili, že by bolo dobré vyhlásiť referendum o zotrvaní v Európskej únii?

Áno a považujem to za najväčšiu hrozbu. Samotný fakt, že by Briti namiesto Únie mali byť v EHS, nie je pre mňa hlbokým zdrojom nebezpečenstva samo o sebe. Nebezpečenstvo leží v tom, že to Európu posunie do úplne inej politickej dimenzie. Politické diskusie v Bruseli bez racionálneho hlasu budú oveľa ťažšie, budú mať navrch iné krajiny a nie všetci budú chcieť žiť v Európe, ktorá je riadená francúzsko-nemeckým tandemom. Nehovoriac o tom, že v bezprostredne krátkom období to posilní populistické a nacionalistické hlasy v celej Európe. Dnes už ťažko nájsť krajinu, kde sa miestni populisti nesnažia využiť túto príležitosť.

Existujú opatrenia, ktoré by mala Európska únia zrealizovať, aby sa tieto negatívne nálady zastavili?

Jedna vec, na ktorú pri brexite treba dávať pozor, je vyhnúť sa snahe krajinu zaň vytrestať. A to spôsobom, ktorý by poškodil európske hospodárstvo. Predstava, že my im musíme dať veľmi tvrdé podmienky, je nebezpečná. Pokiaľ je cieľom zabrániť populizmu inde v Európe, tak najlepším spôsobom, ako populistom pomôžeme, je, že uvrhneme Európu do nečakanej depresie. Ekonomické krízy všetky formy extrémizmu veľmi podporujú. Brexit tiež nemení základné problémy, ktorým Európa čelí. Čiže absenciu inštitucionálnej kultúry, ktorá by pomohla a umožnila eurozóne fungovať, a absenciu spoločného prístupu v politike ochrany hraníc a v azylovej politike. Tieto problémy tu stále sú a pokiaľ sa nebudú riešiť, tak populizmus bude stále len silnieť.

Treba investovať do myšlienkového aparátu, mať intelektuálov, ktorí dokážu presvedčiť, že ide o veľa

Čo znamená to, že sa nebudú riešiť? Lebo ak britské referendum vnímame ako varovanie pre Úniu, neexistuje zhoda na tom, čo ďalej. Kým niektorí hovoria, že dajme si pauzu od integrácie, druhí práve naopak tvrdia, že treba využiť šancu a podniknúť ešte viac krokov na zblíženie sa. Ktorý tábor má pravdu?

Je to zložitejšie. Európa v niektorých smeroch potrebuje viac integrácie a v niektorých zasa menej. Dôležité je, aby fundamentálne verejné statky