Hoci objavovanie exoplanét patrí skôr do základného výskumu, metódy na ich objavovanie potrebovali vytvorenie a vývoj nových prístrojov, hovoria astronómovia Peter Vereš a Leonard Kornoš z Univerzity Komenského. „Objavované sú napríklad najpresnejšími spektrografmi na svete.“ Takéto prístroje sa neskôr dostávajú aj do medicíny, no používajú sa aj v jadrovej fyzike či pri skúmaní živých organizmov. „Tlak je aj na vývoj presnejších optických prístrojov,“ dodávajú vedci.
Výskum planét pri vzdialených hviezdach však nemá okamžité využitie. Na jeho použitie sa prichádza postupne, a niekedy to môže trvať veľmi dlho. „Základy astrodynamiky Gaussa, Newtona či Keplera sú napríklad dnes základom na určovanie dynamiky satelitov,“ zdôrazňuje riaditeľ Astronomického ústavu SAV Aleš Kučera.
Zjednodušene – bez výskumu nebeskej oblohy by dnes ľudia nemali ani v autách satelitnú navigáciu. Pri vývoji rakiet a raketoplánov na cesty do kozmu vznikli zase materiály, ktoré sa používajú aj vo výrobných podnikoch či domácnostiach. Napríklad uhlíkové kompozity či keramika, ktorá vydrží extrémne teploty. „Profit z vedomostí a metód získaných pri výskume exoplanét však nemá momentálne priamu aplikáciu,“ dodáva A. Kučera. „No v Keplerovej dobe to nemali ani jeho zákony o pohybe.“
