Všetko zlato, ktoré firma pri výstavbe fabriky nájde na pozemku, si môže nechať. Neznie to ako efektívne lákanie zahraničných investícií. Podobnú hodnotu mali často sľuby, ktorými vlády lákali investorov. Z pár jednoduchých prepočtov TRENDU vyplýva, že ak to už bez štátnej podpory nejde, ideálne je sľúbiť daňové prázdniny. Ak sa investícia zrealizuje, štát do nej nemusí vlievať vlastné peniaze, ako to bolo často zvykom. Na investícii aj tak zarobí, či už cez zdaňovanie odvodmi zamestnancov alebo odľahčením bremena sociálnej podpory vznikom nových miest. Pri novej tvorbe politiky stimulov treba mať na pamäti najmä prehľadnosť. Jednoznačne zakázať hotovostné granty ako najmenej transparentnú, ku korupcii zvádzajúcu a nedôveryhodnú formu pomoci. Vytvoriť treba také pravidlá, aby si investor mohol vopred aspoň zhruba vypočítať stimuly k svojmu projektu a schválená, ale aj naozaj poskytnutá pomoc sa od nich príliš nelíšila. V programovom vyhlásení súčasná vláda ohlasuje pravidlá pre investičnú pomoc na základe skúseností spred roku 2006, „keď bol dosiahnutý najefektívnejší rast investícií“. Jednoduchá korelácia medzi vtedajším systémom stimulov a prílevom investícií, ktorú tam vláda vidí, však nie je šťastná. Stačí si opäť pripomenúť modus operandi stimulového mága Pavla Ruska a podozrenia, ktoré sa s tým viazali. Okrem toho, neťahalo za druhej vlády Mikuláša Dzurindu investorov predovšetkým niečo iné? Možno netreba objemný a prepracovaný zákon o stimuloch, ale minimalistický, ktorý bude pamätať na hladové doliny a vývojové centrá. Možno sú ešte dôležitejšie návrhy, ako zjednodušiť vznik start-upov. Prípadne sa viac zamýšľať nad zlepšovákmi, ako je napríklad nápad šéfa SaS Richarda Sulíka – zrušiť daňové odpisy. Na konferencii EBRD v roku 2004 v Londýne ministri a vysokí úradníci krajín V4 informovali biznismenov o plánoch na podporu podnikania. Slovenský minister financií predstavil pokrok v reformách trhu práce, dôchodkov, rovnú daň a prehľadnú daňovú legislatívu. Zožal ovácie postojačky. To bol stimul.