Dacia Jogger má bezkonkurenčný priestor i cenu, ale nájdu sa aj chyby

Vlani mi rukami prešli desiatky najrôznejších automobilov. Niektoré boli lepšie, iné horšie. Na niektoré pomerne rýchlo zabudnem, ďalšie mi prirástli k srdcu. Medzi tie, na ktoré budem ešte dlho spomínať, patrí Dacia Jogger, ktorú som mal požičanú na dlhodobejšie testovanie.

V konečnom dôsledku som na nej za pár týždňov najazdil 3 400 kilometrov a povozila ma naprieč Slovenskou i Českou republikou. Po diaľniciach, okreskách, horských priechodoch, mestách, ale aj poľných cestách. Dacia si pritom vždy udržala vysokú mieru komfortu.

Má aj slabiny

Nie všetko však bolo iba ružové. Na konci môjho testovania som si všimol, že bočná časť sedáka na sedadle spolujazdca začala vŕzgať. Krycia textília v kufri i na podlahe zasa pri pravidelnom vysávaní pomerne rýchlo prichádzala o vlas a znehodnocovala sa. V tomto aute by som si preto určite dokúpil gumené rohože.

Do výbavy by som pridal aj bezkľúčové odomykanie a štartovanie i vyhrievanie sedadiel. Inak mi tu nič nechýbalo. Áno, vedel by som si predstaviť, že Jogger v rámci asistenčných systémov ponúkne aj udržiavanie v jazdnom pruhu, no povedzme si na rovinu – aj sledovanie mŕtveho uhla je v tejto cenovej kategórii úspech a nie je bežné ani pri drahších modeloch.

Dacia by pri facelifte mohla vylepšiť odhlučnenie vozidla a dať mu do vienka aj komfortnejšie sedadlá. Jogger bez problémov zvláda dlhé cesty, no pre nedostatočne tvarované sedadlá a krátky sedák sa po pár desiatkach kilometrov za volantom začnete ošívať.

Dacia Jogger je férové auto a ja k nej tiež chcem byť fér. Má aj svoje limity a nedostatky, no vzhľadom na cenu jej ich dokážem bez problémov odpustiť. 

Obrovský kufor