Samosprávy nezažívajú ľahké časy. V uplynulých rokoch v kovidovej kríze museli často suplovať štát. Počas minuloročnej jesene ich zase výrazne zasiahli rekordné ceny energií. Člen Predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) Daniel Kratky v rozhovore pre TREND hovorí, že samosprávy sa musia starať o svoje prežitie viac ako kedykoľvek predtým. Tvrdí, že kríza im síce priniesla problémy, ale aj nové príležitosti.
Východoslovenská vodárenská spoločnosť je jeden z najväčších zamestnávateľov na východnom Slovensku. Jej akcionármi sú mnohé obce a mestá. Ako zvládajú súčasné problémy po ekonomickej stránke?
Samosprávy dnes skutočne musia hľadať všetky možnosti, ako zabezpečiť financovanie svojich potrieb. Majetkom obcí sú aj ich kapitálové účasti, akcie či podiely v rôznych mestských podnikoch. V rámci VVS ide o akcie 768 obcí a miest na východnom Slovensku. A prirodzeným záujmom každého spoluvlastníka je každoročný podiel na hospodárení spoločnosti. Navyše, rastie záujem o finančné benefity a samosprávy chcú monetizovať podiel na vlastníctve. No nie tak, ako to urobilo vyše dvesto akcionárov v minulosti tým, že akcie predali.
A ako?
Za dvadsať rokov hodnota majetku spoločnosti stúpla štvornásobne, a preto považujeme za správne, aby sa tento nárast prejavil aj na cene akcií. To otvorilo cestu spusteniu Dlhopisového programu garantovaných výnosov.
Aký záujem o to prejavili vedenia obcí?
Registráciu sme spustili od polnoci tretieho júla. Je to klasická verejná ponuka dlhopisov, ktorú schválila Národná banka Slovenska. Do pár hodín po spustení sa zaregistrovalo takmer 50 percent našich akcionárov. Takýto veľký záujem v takom krátkom čase nás prekvapil.
Dokedy sa môžu zapojiť?
Registračný systém bude otvorený do 31. decembra. Dlhopisový program je určený len pre limitovaný počet akcionárov. Program sa v tomto roku bude týkať akcionárov s podielom na základnom imaní maximálne 30 percent.
Je to zaujímavé aj pre menších akcionárov?
- Daniel Kratky
- Absolvoval právo na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V roku 2014 založil agrárnu spoločnosť, ktorá obhospodaruje viac ako 30-tisíc hektárov pôdy. Od roku 2021 pôsobí v Rade vlády SR pre Európsku zelenú dohodu. Je členom Predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a členom Správnej rady Klubu akcionárov VVS.
Tak, ako nám to akcionári komunikujú, je to zaujímavé pre každého. Malým obciam výnosy môžu významne prispieť do ich obecných rozpočtov.
O akých výnosoch hovoríme?
Každý akcionár dostane zhruba 16-násobok toho, čo doteraz inkasoval od vodární od roku 2003. Pre typického akcionára, ktorý má 5 200 akcií, to znamená ročný príjem niekde na úrovni 4 200 eur. Zatiaľ čo predtým to bolo na úrovni nižších stoviek eur.
V uplynulých dvadsiatich rokoch VVS vyplatila dividendy päťkrát. Teraz garantujete vyplácanie výnosov každoročne?
V roku 2021 akcionári vyzvali vedenie VVS, aby sa zaoberalo možnosťou pravidelnej garantovanej výplaty výnosov. Spoločnosť dosahuje ročné tržby vyše 100 miliónov eur. Je prirodzené, že akcionári chceli mať zo spoluvlastníctva istý benefit. Predstavenstvo vodární túto výzvu prijalo a v rámci zákonných a ekonomických možností pripravilo program, ktorý požiadavku akcionárov napĺňa. Podstata riešenia spočíva de facto vo výmene jedného cenného papiera toho istého emitenta za iný, ktorý však už garantuje výplatu výnosov. Takto túto transakciu vnímajú naši akcio-nári. Výnos z akcií vo forme dividendy je možné vyplatiť v prípade dosiahnutia zisku. No výnos z dlhopisu je vyplatený bez ohľadu na to, aký hospodársky výsledok emitent dlhopisu dosiahol.
Ak doteraz vodárne nemali z čoho vyplácať dividendy, budú mať z čoho vyplácať výnosy?
Výnosy pre akcionárov sa budú pohybovať na úrovni vyše jedného percenta tržieb. To nie je suma, ktorá by vodárne akokoľvek ohrozovala. Napriek tomu, pred prípravou emisie sa aj touto otázkou zaoberalo konzorcium poradcov a potvrdili, že pre VVS to nepredstavuje žiadne vitálne riziko.
Akých iných rizík sa obávali akcionári?
Už pri diskusii, ktorá predchádzala spusteniu dlhopisového programu, sme sa zaoberali rôznymi aspektmi. Samozrejme, primátorov a starostov zaujímali aj politické riziká v súvislosti s dlhopismi.
Objavili sa aj obavy z možnej privatizácie VVS?
Téma hrozby privatizácie vodární tu bola nedávno, a preto sa s touto otázkou stretávame. Skutočnosť je však taká, že zákon neumožňuje previesť akcie vodárenských spoločností do súkromných rúk. Akcionármi VVS môžu byť len samosprávy. Takže nejde o žiadnu formu privatizácie. Ani otvorenej, ani skrytej.
Čo bude s akciami VVS, ktoré získa samotná spoločnosť? Môže to viesť k neohrozenej pozícii súčasného vedenia?
Vlastné akcie, ktoré spoločnosť získa pri výmene za dlhopisy, musí mať počas obdobia dvadsiatich rokov pod kontrolou, aby ich po uplynutí splatnosti dlhopisov mohla akcionárom vrátiť späť. Zároveň však platí, že s akciami vodární, ktoré bude mať v majetku samotná VVS, zo zákona nie je možné hlasovať na valnom zhromaždení. Postavenie vedenia spoločnosti sa tým teda nijako neposilní.
Bežne obyvateľov zaujíma, či sa zmeny nakoniec odzrkadlia na cene vodného a stočného.
Ako som už spomínal, výnosy pre mestá a obce sú na úrovni vyše jedného percenta tržieb VVS, čo predstavuje úroveň štatistickej chyby a ceny služieb kvôli tomu spoločnosť navyšovať nemusí. No prepočítali sme aj to, ako by prípadné navýšenie pocítili koneční spotrebitelia. Znamenalo by asi jeden cent na jedného člena domácnosti. Obavy z navýšenia cien vodného a stočného z dôvodu dlhopisového programu teda nie sú namieste. Zároveň je veľa obcí, ktoré nemajú kanalizáciu. A nemajú ani na povinnú spoluúčasť, aby mohli požiadať o dotáciu z envirofondu. Obyvatelia teda majú žumpy a platia vysoké sumy za ich vyťahovanie. Starostovia týchto obcí môžu výnosy z dlhopisov združiť, teda vziať si úver, ktorý budú z výnosov splácať, a získané prostriedky použiť ako povinnú spoluúčasť. A s dotáciou z envirofondu kanalizáciu vybudovať, čím občanom významne znížia náklady.
Aké sú s dlhopisovým programom spojené limity?
Platia základné zákonné obmedzenia. Zároveň je emisia dlhopisov určená výlučne pre akcionárov VVS. Pokiaľ však vodárne na Slovensku chcú naplno využívať svoj potenciál, mali by sa pozerať aj inam ako len do prostredia svojho regulovaného vodárenského biznisu. Stačí ísť po inšpiráciu smerom na západ, kde sieťové spoločnosti robia neregulovaný biznis a efektívne využívajú aktíva.
V čom majú vodárne dvere otvorené?
Predstavte si malú obec so 120 obyvateľmi, z ktorých polovica sú víkendoví návštevníci chalúp. Obec investuje veľké finančné prostriedky do vodárenskej infraštruktúry, no návratnosť sa pohybuje niekde okolo sto rokov. Samozrejme, vodárenské spoločnosti pôsobia aj vo verejnom záujme, ako súčasť kritickej infraštruktúry štátu v rámci dodávok pitnej vody. Na druhej strane, vodárne nie sú štátne spoločnosti napojené na štátny rozpočet. Štát teda na jednej strane hovorí – máte povinnosti voči obyvateľom, no zároveň sú to súkromné akciové spoločnosti, ktoré sa jednoducho musia zamýšľať nad efektivitou vynakladaných prostriedkov. Aj preto vidíme v rozvoji neregulovaných činností pridanú hodnotu, ako zhodnocovať aktíva, opäť v prospech akcio-nárov. Ďalšie naše plány súvisia aj s rozvojom investičného fondu.
Ako na to reagujú primátori a starostovia?
Samosprávy sa musia starať o svoje prežitie viac ako kedykoľvek predtým. Aj naši akcio-nári musia efektívne narábať so svojím majetkom a akciami. Pokiaľ máme každoročne akcionárom vyplácať výnosy dlhopisov, tak sa musíme zaoberať okrem iného rýchlejšou návratnosťou investícií. Každá vodárenská spoločnosť by sa skôr či neskôr mala zaoberať tým, čo robiť, aby dokázala fungovať efektívnejšie aj mimo rámca regulovaného biznisu. Tomu sa vodárne nevyhnú, ak manažment bude chcieť svojim akcionárom a v konečnom dôsledku obyvateľom obcí doručovať aj iné benefity ako dodávky pitnej vody či kanalizáciu.
Ďalšie dôležité správy
