Je až prekvapujúce, koľko udalostí, zlomov a emócií sa zmestilo na tento ostrov. Už jeho poloha na pomedzí Európy, Ázie a Afriky Cyprus predurčovala na stret politických a kultúrnych záujmov. A tento stret je fyzicky prítomný na ostrove doteraz.
Kúsok pevniny, ktorý ponúka ročne v priemere 350 slnečných dní, by štandardne ani nebol veľmi určený na obývanie. Priveľa slnka a jeho zemepisná poloha ho predurčujú k viac-menej vyprahnutému rázu krajiny. So zásobovaním vodou je to bieda doteraz, väčšinu vody zabezpečujú rezervoáre, ktoré sa spoliehajú na pár upršaných dní v roku. Zvyšok sa získava náročnejšie a drahšie z morskej vody.
Boli to v minulosti obrovské náleziská medi, ktoré na ostrov prilákali bežných ľudí, obchodníkov aj významných politikov. Aj názov medi – cuprum, pochádza z názvu ostrova Cyprus. Meď sa na ostrove ťaží aj v súčasnosti, ale už druhotnou metódou, z ťažšie dostupných nálezísk.
V neutrálnej zóne treba dodržiavať status quo, s ničím sa nesmie hýbať do vyriešenia územného sporu Zdroj: Xénia Makarová
Nezávislosť vs. jednota
Z politických predstaviteľov sa Cyprus doteraz teší obľube hlavne britskej kráľovskej rodiny. Nie zriedka tam jej členovia slávia svoje narodeniny alebo iné výročia. Nejde o náhodu. Cyprus bol do roku 1960 formálne pripojený k Spojenému kráľovstvu. Nezávislosť získal po niekoľkých rokoch rokovaní a protestov. No netešil sa z nej dlho.
Letná invázia Turecka v roku 1974 viedla k zabratiu zhruba tretiny územia ostrova, kde už predtým s gréckymi Cyperčanmi nažívali v zásade v harmónii tureckí Cyperčania, no ich pomer zďaleka nedosahoval súčasné zabraté územie. Konflikt zvonka pripomína tunajšie vzťahy medzi slovenskou a maďarskou komunitou. Spolužitie v zásade funguje, najviac problémov spôsobujú politici a ich záujmy.
Turci pred vyše 40 rokmi zabrali drvivú väčšinu úrodnej pôdy krajiny, znefunkčnili jediné vtedy fungujúce letisko pri Nikózii a obsadili aj najkrajšie a v tom čase jediné letoviská na východe krajiny. Napríklad slávne letovisko a obľúbené miesto hollywoodskych hviezd Famagusta sa po vojenskom zásahu v roku 1974 zmenilo na akési opustené a zanedbané mesto duchov. Pôvodne išlo pritom o druhé najväčšie mesto ostrova, po hlavnom meste.
S dobrým ďalekohľadom možno bývalé slávne letovisko pozorovať kúsok od letoviska Larnaka. Aj keď turistický ruch existuje aj v tureckej časti ostrova, novovybudované južné letoviská v gréckej časti ako Limasol či Larnaka sa zdajú byť modernejšie a ústretovejšie k návštevníkom.
Hraničná zóna a v pozadí mesto duchov, kedysi slávne letovisko Famagusta Zdroj: Xénia Makarová
Buffer zone
Kľúčové je, že krajina je rozdelená doteraz, hoci intenzita rokovaní medzi oboma tábormi v posledných mesiacoch u mnohých Cyperčanov aj politikov vzbudzuje veľkú nádej, že Cyprus bude raz opäť jednotný. Rozdelenie fyzicky najviac cítiť v blízkosti takzvanej zelenej čiary.
Tiahne sa skrz krajinou v dĺžke zhruba 180 kilometrov. Ide o neutrálnu zónu, kde na dodržiavanie rešpektu oboch častí Cypru dohliadajú jednotky United Nations. Rozdiel v úrovni života je viditeľný už na prvý pohľad. Turecká časť ostrova je aj napriek úrodným častiam a iným benefitom finančne úplne závislá od Turecka. „Stali sme sa obeťou vyšších politických záujmov,“ smutne konštatujú na margo rozdelenia prívrženci jednotného Cypru.
Cyperské múzeum v Nikózii
Prehľadne mapuje dejiny ostrova, ktorý osídlili prví obyvatelia už 10-tisíc rokov pred Kristom. Na ostrov sa doplavili pravdepodobne na primitívnych pltiach. Múzeum ponúka aj niekoľko variantov cyperskej bohyne plodnosti, neskôr známej pod menom Afrodita. Jej výzor obsahuje tak mužské, ako aj ženské charakteristiky. Ponúka tiež prehľad kultúrnych vplyvov, ktoré na Cyprus prichádzali z Grécka, Palestíny aj Sýrie, dokonca niekde možno kombináciu typických vzorov rôznych kultúr vidieť na jedinej hlinenej váze.
U obyvateľov strednej Európy takáto „prechádzka“ určite vyvolá spomienky na bývalé rozdelenie Nemecka a hranicu, ktorá do roku 1989 oddeľovala západnú Európu od tej východnej.
Slabou útechou pre celý Cyprus je, že v neutrálnej zóne sa vďaka status quo, teda dohode, že sa v nej nič nezmení do vyriešenia konfliktu, doteraz v akom-takom stave zachovali bez zásahu developerov alebo iných biznis záujmov najvýznamnejšie pamiatky Cypru.
A tiež fakt, že vďaka dohode „vyšších“ síl a finančnej podpore tretích strán sa tak na gréckej, ako aj tureckej strane zelenej hranice postupne obnovujú „hraničné“ domy a objekty v rovnakom pôvodnom štýle. Aby pri prípadnom zjednotení nebolo badať rozdiel. V gréckej časti ostrova sa dokonca hraničná zóna stala centrom mladých umelcov a intelektuálov. Na niektorých miestach tak ponúka naozaj zaujímavé kaviarničky a obchodíky.
Pláže a more uspokoja aj najnáročnejších Zdroj: Xénia Makarová
Pozdĺž neutrálnej zóny
Príslušníkov United Nations, ktorí strážia neustále takzvanú zelenú hranicu, netreba zbytočne dráždiť príliš horlivým fotografovaním a natáčaním. Domáci presne vedia, kam ešte možno ísť pozorovať život na „druhej“ strane a kam radšej nie. Hlavne mimo Nikózie môže ostať návštevník prekvapený, ak bude od príslušníkov počuť slovenčinu. Asi tretinu hranice totiž strážia slovenskí vojaci. Hranica sa tiahne pozdĺž ostrova, najväčšie kontrasty a možnosť prejsť do tureckej časti ponúka na viacerých miestach v Nikózii. Stačí občiansky preukaz alebo pas.
Okrem hraničnej zóny sa v Nikózii oplatí navštíviť starú časť mesta, ohraničenú hradbami. Ponúka množstvo zaujímavých pamiatok a miest. Hradby rozdeľujú mesto doteraz nielen symbolicky: reálne sú hranicou medzi pamiatkovou časťou a biznis zónou. Obchodu je mimo hradieb v podstate podriadený charakter mesta, keď výškové budovy s logami známych nadnárodných konzultačných firiem susedia s luxusnými obchodmi a hotelmi.
No ďalej od hradieb môže návštevník „ochutnať“ aj pozostatky veľkej ekonomickej krízy. Prázdne priestory s nápisom For rent – na prenájom - alebo rozbité výklady sú signifikantné hlavne v auguste, keď je celá Nikózia akosi opustená.
Kto môže, sťahuje sa vtedy do južnejších letovísk k moru, pretože vydržať na vrchole leta vo vnútrozemí, keď teploty stúpajú k 40 stupňom Celzia, nie je naozaj najpríjemnejšie. Aj s klímou. Dojem určite zlepší obed alebo večera. Cyperčania si na jedlo a pohostinnosť veľmi potrpia. Údajne majú v chladničkách a na stoloch vždy viac jedla, ako sami potrebujú. Pre prípadnú návštevu.
More a pláže
Oku lahodiace modrozelené more, pozvoľna klesajúce od pieskových pláži v letoviskách v južnej časti ostrova bezpochyby patria k tým krajším, aké slovenský turista môže navštíviť. Pestrá paleta hotelov, nákupné možnosti, ale aj rôzne atrakcie a akvquaparky pre deti ponúkajú skutočne kvalitnú dovolenku. Najkrajšie pláže sú v Ayia Napa. Kto si chce ale vychutnať skutočne romantickú atmosféru vo väčšej izolácii, mal by ísť mimo hlavných letovísk, na pláž pri Afroditinej skale, ktorá leží cestou k mestu Pafos.
Biznis a cudzinci
V každom prípade, rozdelenie krajiny aj pri optimistickom zjednotení bude ešte dlho viditeľné kvôli prehĺbenému ekonomickému rozdielu aj napríklad kresťanskej príslušnosti. Kým turecká časť občanov sa hlási k moslimom, grécka je prevažne gréckokatolíckeho vierovyznania. Aj to je dôvod, prečo je Cyprus veľmi obľúbený u ruskej klientely. Tak turisticky, ako aj obchodne.
Rusi na tento ostrov nezanevreli ani po tom, čo mnoho z nich po celosvetovej kríze v roku 2008 prišlo o značnú časť úspor v cyperských bankách. Momentálne je medzi nimi veľký záujem o trvalé usídlenie sa na ostrove.
Pozostatky krízy, Nikózia Zdroj: Xénia Makarová
Nemci si zas obzvlášť radi na Cypre registrujú svoje lode. Podľa počtu vlajok ide o tretiu najväčšiu lodnú veľmoc. Kvôli polohe, ale určite aj zvýhodneným daňovým podmienkam na registráciu a prevádzku firiem spravujúcich lode. No Cyprus tento segment aj sám finančne podporuje, keď nedávno v Limasole dokončila vláda moderný prístav za pol miliardy eur.
Kto by sa napriek návšteve letovísk a hlavného mesta stále nudil, má možnosť navštíviť ešte rôzne historické pamiatky rozhodené v rôznych častiach ostrova. Dostupné sú po slušne vybudovanej sieti diaľnic do pár hodín. Ale pozor. Pozostatkom toho, že Cyprus patril pod britskú nadvládu, je fakt, že sa stále jazdí vľavo, rovnako ako vo Veľkej Británii.
