Cvernovka chce byť kreatívne centrum. Má biznisplán zdola

Kultúrny a kreatívny priemysel je jedným z budúcich motorov ekonomiky a už dnes významne prispieva k regenerácii miest. Príkladom je aj bratislavská Cvernovka. Budúcnosť v nej fungujúcej kreatívnej komunity je však otázna.

V bývalej továrni, kde sa vyše storočia vyrábali nite, vznikla za posledných desať rokov spontánne a prirodzene továreň na umenie a nápady. Dnes tu sídli zhruba tridsať ateliérov a štúdií architektov, dizajnérov, filmárov, fotografov, maliarov, vývojárov a tvorcov reklamy a digitálneho obsahu. Je tu coworkingové centrum pre start-upy, konajú sa tu výstavy, divadelné predstavenia, diskusie či trhy. „Kreatívne profesie sa sťahujú tam, kde je nízke nájomné. Ale tvorivou produkciou miesto pozdvihnú, urobia z neho pojem a nájomné začne rásť,“ hovorí filmový režisér Vilo Csino (na titulnej fotografii vľavo), zakladateľ ateliéru Bavlna a Nadácie Cvernovka.

Proces odborne nazývaný gentrifikácia, známy z bývalých priemyselných štvrtí svetových metropol, čaká aj štvorhektárový areál v mestskej časti Ružinov. V novembri ho kúpil už tretí developer YIT Slovakia. Bývalú továreň plánuje premeniť na novú mestskú štvrť s osemsto bytmi, administratívou, obchodmi a občianskou vybavenosťou. S konkrétnymi plánmi ešte musí počkať na schválenie územného plánu zóny, ktorý dala mestská časť vypracovať po zlých skúsenostiach s predchádzajúcim majiteľom. Francúzska spoločnosť JF Hamilton Group totiž nezákonne zbúrala viacero cenných objektov.

Umelci ako partneri

Územný plán záväzne určí aj to, čo môže developer urobiť s jediným pamiatkovo chráneným objektom v areáli – budovou Pradiarne. Práve v nej sídlia umelci a start-upisti, ktorí do prenajatých priestorov investovali státisíce eur, onedlho sa im však končí nájom. „Naším cieľom nie je, aby sme tu za každú cenu zostali. Chceme tu vybudovať centrum kreatívneho priemyslu, kultúry a spoločenského rozvoja,“ približuje ďalší spoluzakladateľ nadácie, account manažér Braňo Čavoj. Nejde však o klasický boj aktivistov, kreatívni profesionáli vypracovali projekt, ktorý už prezentovali novému majiteľovi aj mestu.

Nadácia chce centrum manažovať tak, aby bolo ekonomicky udržateľné

Plán nadácie počíta s odkúpením budovy od developera. Nadácia by celé centrum manažovala tak, aby bolo ekonomicky životaschopné a dlhodobo udržateľné. „Náš koncept nie je založený na tom, že centrum bude v mínuse a všetky strany ho budú dotovať, náš model je probiznisovo orientovaný,“ zdôrazňuje V. Csino. Kľúčom k tomu je viaczdrojové financovanie z príjmov z nájmu, grantových a nadačných schém, súkromného a bankového kapitálu, dotácií od štátu a samosprávy. Nadácia už skúma možnosti grantov, dotácií, čerpania eurofondov v kombinácii s bankovým úverom.

Na základe podobného modelu úspešne fungujú zabehnuté kreatívne centrá ako Spinnerei v Lipsku, Strijp-S v Eindhovene, Kaapeli v Helsinkách, Manufaktura v Lodži. Slovenskými príkladmi transformácie starších a nevyužitých budov na fungujúce priestory kultúry sú Stanica Žilina-Záriečie či košická Tabačka Kulturfabrik. Aktuálne vypísalo medzinárodnú architektonickú súťaž na premenu bývalej väznice na kreatívne centrum neďaleké Brno.

Cvernovka Zdroj: Peter Gáll

Priestor pre novú ekonomiku

V Cvernovke je už teraz pestrá paleta rôznych profesií, ktoré navzájom spolupracujú na projektoch. Vznikol tu napríklad mikrodom Ecocapsule od ateliéru Nice Architects, ktorý zaujal po celom svete. Do rebríčkov najkrajších svetových kníhkupectiev sa pred piatimi rokmi dostala predajňa Alexis s interiérom od ateliéru Plural. Cieľom projektu je túto širokú ponuku zachovať napríklad aj rôznou výškou nájomného na mieru pre rôzne typy nájomcov.