Aktuálne trávi s klientmi a so spolupracovníkmi viac času, než keď sedel v kancelárii. Myslí si, že zmeny, ktoré v biznise naštartoval covid, budú z veľkej časti nezvratné. „Táto zmena spôsobí, že bude možné outsourceovať džoby, o ktorých sme si to ešte pred pár mesiacmi nevedeli predstaviť. Myslím si, že covid povedie k veľkým zmenám vnútri firiem,“ hovorí Alexander Šrank, vedúci partner pre oblasť trhov a transakcií v spoločnosti PwC Slovensko.

O koľko rokov nás v digitalizácii posunul covid?

Myslím si, že covid nás digitalizoval oveľa viac než čokoľvek iné, určite nás posunul o niekoľko rokov. Množstvo biznisov sa musí meniť, pretože sa mení ich základ. Banky, energetické spoločnosti, výrobné firmy, tí všetci vidia, že so zákazníkmi musia komunikovať digitálne, a zároveň to, že o svoj biznis môžu prísť oveľa jednoduchšie než v minulosti. Úvahy o tom, či zákazník potrebuje pobočky, sú už vyriešené. Pobočka v strede mesta je úplne zbytočná, ešte stále je užitočné mať ich v nákupných centrách. Aj samotné nákupné centrá však už v súčasnosti strácajú klientov.

Zmenila sa aj vaša práca?

Dnes už nemôžeme iba navrhnúť riešenie a odovzdať 150-stranovú prezentáciu. Musíme urobiť aj implementáciu. Na konci našej práce je teraz buď vylepšenie existujúceho softvéru, alebo vznik novej vrstvy zákazníkovho systému, ktorá je obohatená o umelú inteligenciu, robotiku. V súčasnosti veľmi často automatizujeme procesy napríklad pre poisťovne. Základnú prácu v tomto prípade urobí robot. Ten potom vyhodí na spracovanie veci, ktoré si vyžadujú, aby sa im venoval človek. To je práve ten priestor, kde vidíme svoju vysokú pridanú hodnotu. Dnes sa už kód nepíše, len sa konfiguruje zákazníkovi na mieru. Ja sám pracujem od marca z domu, je to úplne v poriadku. S klientmi aj ľuďmi vo firme trávim viac času, než keď som chodil do kancelárie. Zminimalizovali sa straty času, ktoré vyžadovali presuny. Táto zmena spôsobí, že bude možné outsourceovať džoby, o ktorých sme si to ešte pred pár mesiacmi nevedeli predstaviť. Myslím si, že covid povedie k veľkým zmenám vnútri firiem, že outsourceovať sa budú aj činnosti, pri ktorých je potrebný styk s klientom, nielen interné spracovanie agendy. Určite bude veľa pracovných miest z vyspelých štátov Ameriky i EÚ odchádzať do zahraničia.

Vrátime sa do kancelárií alebo firmy zrevidujú plochy kancelárií a budeme v budúcnosti viac pracovať z domu?

Podľa mňa ide o trvalú zmenu. Viac firiem bude podporovať prácu z domu a do roboty budeme chodiť možno dvakrát do týždňa. Keď zoberiem náš príklad, hovoríme o tom, že priestory zmeníme, že budeme mať viac zasadačiek a projektových miestností a menej klasických pevných pracovných miest. Časť svojej kariéry som prežil v Londýne a tam bol celkom bežný pomer zamestnancov na pracovné miesto 10 : 1.- Na Slovensku sme takto ďaleko nikdy nešli. Teraz však zisťujeme, že mnohým ľuďom, v prípade našej firmy až 90 percentám, sa práca z domu páči. Myslím si, že ak sú tímy dobre riadené a existuje kontrola nad tým, kto čo robí, súčasný systém je efektívnejší.

Som veľký skeptik v otázke budúcnosti nákupných aj administratívnych centier
 

Aký dosah budú mať tieto trendy na zamestnanosť na Slovensku?

Slovensko má okrem automotivu veľmi silný segment business services, sú tu napríklad Dell, IBM, Jonson Controls. Myslím si, že je to 40- až 50-tisíc pracovných miest, ktoré sú dobre platené. Tieto centrá sa za desať rokov výrazne posunuli, v minulosti skenovali faktúry, v súčasnosti robia v podstate celý backoffice pre viacero krajín. Tieto centrá sa čoraz viac zameriavajú na umelú inteligenciu. Myslím, že sa v nich zatiaľ neprepúšťalo, pretože stále zvyšujú svoju pridanú hodnotu a preberajú čím ďalej, tým viac agend z materských krajín. Je však otázne, či v určitom momente nezačnú aj v týchto centrách ľudskú prácu nahrádzať. Verím, že ľudia, ktorí majú tieto znalosti, sa vždy dokážu zamestnať niekde inde. Nie som pesimista a nemyslím si, že stratíme všetku prácu.

Prejaví sa digitalizácia na zamestnanosti v automotive?

Automobilkám podľa mňa covid nakoniec, paradoxne, pomôže. Ľudia si počas posledných mesiacov uvedomili, že nie je zlé mať vlastné auto. Najväčší štrukturálny dosah na automobilky sa rysoval v tom, že mladí ľudia prestávali mať potrebu vlastniť autá a vyzeralo to, že sa všade budú voziť Uberom. Ďalším rizikom je to, že pre Nemcov zo strednej triedy prestane byť nové BMW každé tri roky znakom príslušnosti k tejto triede. Podobné trendy by automobilovou brandžou poriadne zamávali. Mám pocit, že covid preto automobilkám skôr pomáha než naopak, že sa model zdieľanej ekonomiky nebude rozvíjať tak rýchlo. Je však nutné dodať, že záleží aj na tom, ako dopadne súboj o nástup elektromobility. Vyrobiť elektrické auto je podstatne jednoduchšie, než vyrobiť klasické.

A čo dosah na nákupné a administratívne centrá, na obchody a kancelárie?

Vždy, keď chcem nejakého staviteľa obchodných centier vystrašiť, hovorím, že nielenže som pred Vianocami nebol v žiadnom obchode ja, ale ani moja žena tam nebola. Som veľký skeptik v otázke budúcnosti nákupných, dokonca aj administratívnych centier.

Samotní developeri vnímajú stavbu obchodných centier ako problematickú. Ľudia si na trend nákupu na internete zvyknú a do obchodov sa už nikdy v takom množstve ako v minulosti nevrátia. Preto sa do obchodných centier dostávajú čoraz častejšie obľúbené služby. Bude čoraz potrebnejšie hľadať kompromis medzi fyzickým a elektronickým a pritiahnuť ľudí na niečo zaujímavé.

Zmenila sa už valuácia obchodných centier? O koľko lacnejšie sa v súčasnosti ponúkajú?

To bude veľmi zaujímavé, my to ešte vo výkazoch za minulý rok nevidíme. Keď sa pozrieme na ceny akcií, majitelia kancelárskych priestorov šli dole o nejakých pätnásť až dvadsať percent a na pôvodnú úroveň pred covidom sa zatiaľ na rozdiel od zvyšku trhu nevrátili. Firmy vlastniace obchodné centrá sa prepadli ešte trochu hlbšie. Je však pravda, že mne sa momentálne trhy nezdajú logické, pretože v niektorých oblastiach sú už vyššie než na začiatku roka. Uvidíme, či všetky teórie o dôvodoch tohto vývoja, teda teórie o tlačení peňazí, inflácii i dobrej kondícii firiem, majú pravdu. Príbeh covidu sa ešte neskončil.

Ktoré sektory v digitalizácii zaostávajú?

Štátna správa v digitalizácii jasne zaostáva, stále si vyžaduje fyzické stretávanie. Myslím, že štát potrebuje zefektívniť a digitalizovať. Naopak, telekomunikačné firmy nové časy pochopili veľmi rýchlo, začínajú to chápať už i energetici. Pre banky je, pokiaľ odhliadneme od vzťahu s klientom, súčasné obdobie potenciálne existenčnou otázkou. Preto sa banky často snažia stať platformami, na ktorých by ponúkali rôzne partnerstvá. Retail je jasný, tam je vidieť, kto sa chytil a kto zaostáva, vzniklo veľa nových projektov, napríklad na objednávanie a doručovanie jedál, často lokálnych, príjemných a zdravých.

Koľko percent biznisu tvoria PwC projekty zamerané na digitalizáciu?

Digitálne procesy a digitalizácia dnes tvoria zhruba pätnásť percent nášho biznisu. Bez tejto zložky by sme dnes však nedokázali klientom navrhovať ani stratégie. Je to pre nás čoraz dôležitejšie. Naša úloha je v tom nezastupiteľná, najviac času pri digitalizácii stratíte diskusiou medzi biznisom a IT, medzi dvoma svetmi, ktoré si vôbec nerozumejú. Najväčšia výhoda firiem, ako sme my, je, že dostanete prvotriednu biznisovú analýzu a interný IT zdroj. My svojmu IT dokážeme vysvetliť biznisovú a platobnú stránku projektu. Nedávno tu sedel pán zo štátneho sektora, ktorému sme po týždni odovzdávali hotový projekt. Neveril a hovoril, že za týždeň by nedokázal zorganizovať ani porady s IT, na ktorých by mu vysvetlili, prečo sa to nedá urobiť. 

Alexander Šrank (49)
je vedúci partner pre trhy a kapitálové transakcie v PwC Slovensko a partner na audite. V rokoch 2018 – 2020 bol country managing partnerom, predtým viedol oddelenie poradenstva. Pre PwC pracuje od roku 1994, dva roky pôsobil v Londýne a päť rokov v Prahe. Má rozsiahle skúsenosti s poskytovaním audítorských služieb pre veľké nadnárodné spoločnosti najmä v odvetviach energetiky, telekomunikácií a v realitnom biznise, v transakčných poradenských službách pre veľké nadnárodné spoločnosti a pre spoločnosti v slovenskom vlastníctve a s vedením strategických transformačných projektov.