Aj keby sa ukázalo, že státisícové sumy prišli zo spoločnosti B.A.Haus na účty ministrov R. Kaliňáka a Jána Počiatka v čase, keď už formálne L. Bašternák nebol jej tretinovým majiteľom alebo už nepôsobil v predstavenstve, nič to nemení na fakte, že J. Počiatek a R. Kaliňák ako členovia vlády mali až kriminálne blízko k podnikateľovi Bašternákovi.
K podnikateľovi, o ktorom je známe, že neprofitoval z podnikania, ale z vratiek DPH, ktoré mu orgány pod správou J. Počiatka tak štedro dopriali, čo orgány pod správou R. Kaliňáka ústretovo prehliadali. K podnikateľovi, ktorý keď mal zaplatiť 12 miliónov eur, tak to „zrealizoval“ v hotovosti. Minister vnútra nemohol pripustiť, že takáto hotovostná platba bola iba fiktívna, a preto dal prednosť tomu, že sa zosmiešnil rečami o „svete kešu“, kde metrák vážiace platby boli úplne normálne.
Zdroj: Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Predstavu o sumách, ktoré pristávali na Kaliňákových a Počiatkových účtoch, má verejnosť preto, lebo zamestnanec banky a poslanecký asistent Filip Rybanič nekonal podľa pravidiel. Ale otázka znie – konali podľa ústavných pravidiel ministri Počiatek a Kaliňák, ktorí svoje státisícové príjmy buď vôbec neobjasnili, alebo vešali ľuďom na nos rozprávky o tom, že zbohatli nákupom akcií spoločnosti Apple či Walt Disney? Platí na Slovensku zákon, ktorý by každého verejného činiteľa prinútil, aby skladal účty z toho, čo vlastní a ako k majetku prišiel?
Ak také pravidlá nie sú, hoci Smer-SD už vládne v republike takmer desaťročie, potom nik z vládnej kasty nemá právo pohoršovať sa nad tým, že sa tu – vo verejnom záujme – porušuje iné pravidlo. Keby R. Kaliňákovi naozaj záležalo na dodržiavaní pravidiel, tak by v majetkových priznaniach uviedol, že má pohľadávky voči spoločnosti B.A.Haus. Na „splátky pôžičiek“, ktoré sa objavili na jeho účtoch, by mal aspoň chatrné alibi a teraz nemá žiadne.
Minister vnútra vyhlásil, že je za hranicou akceptovateľnosti, keď sa spácha trestný čin, čím mal na mysli ohrozenie bankového tajomstva v jeho a Počiatkovom prípade.
Pred štyrmi rokmi, keď ľudia z tajných služieb neohrozovali bankové, ale štátne tajomstvo, lebo vynášali tajné spisy, R. Kaliňák ich vehementne obhajoval: „Ten alebo tí, čo tieto informácie médiám a poslancom poskytli, chceli poukázať na nezákonné konania, tým pádom nemohli porušiť zákon. Sú hrdinami, pretože upozorňujú na nezákonnosť a pošliapavanie demokracie a sú ústavou chránení. Tým pádom o žiadnom trestnom čine nemôže byť v tomto prípade ani reči.“
Ak je tak, potom ani v jeho prípade nie je ohrozenie bankového tajomstva trestným činom.
