Mýto, dane a ceny pohonných hmôt sú najväčšími nákladovými položkami cestných dopravcov a po chvíľkovom nadýchnutí sa pri klesajúcich cenách pohonných hmôt musia pripraviť na ďalšie zvyšovanie nákladov.
Na západe drahšie
Zvýšené mýto v Rakúsku, Českej republike a pripravované rozšírenie mýtnych poplatkov v Nemecku aj na vozidlá s nižšou hmotnosťou ako 12 ton robia vrásky dopravcom prepravujúcim tovary do západnej Európy. Nemecko chystá zavedenie už dlhšie diskutovanej novinky v dvoch vlnách, a to ešte popri rozširovaní spoplatnenej cestnej siete. Od októbra tohto roku spoplatní vozidlá s hmotnosťou 7,5 až 12 ton a od začiatku 2016 dokonca aj osobné vozidlá, ale iba zahraničné. Toto rozhodnutie teraz preveruje Európsky súdny dvor.
Cestní dopravcovia by sa mohli mýtu dočasne vyhnúť prepravou realizovanou menšími vozidlami. S rovnakým termínom 1. január 2016 zavádza elektronický satelitný systém namiesto doposiaľ používaných časových elektronických „nálepiek“ aj Belgicko, čo tiež určite nezníži mýtne poplatky dopravcov, ale naopak. Popri poplatku s ohľadom na prejdené kilometre, a nie na čas používania diaľnic (deň, týždeň, mesiac, rok) sa znižuje tonáž automobilov, na ktoré sa mýtne poplatky vzťahujú, z 12 na 3,5 tony.
Tiež možno pochybovať o tom, že by krajiny, ktoré budú naďalej používať časový systém Eurovignette v súčasnosti aplikovaný aj v Belgicku, znížili cenu nálepky Eurovignette len z toho dôvodu, že Belgicko už bude mať vlastný systém. Ide o Dánsko, Holandsko, Luxembursko a Švédsko. Marián Machalec, konateľ špedičnej firmy Smart Logistics, prízvukuje, že mýto je rovnomerný náklad pre všetkých dopravcov, a myslí si, že nárast sadzieb a spoplatnených úsekov si „odnesú“ samotní klienti: „Mýtne poplatky sú objektívnym zvýšením nákladov, ktoré vždy môžu autodopravcovia premietnuť do cien pre zákazníkov, takže je nepriaznivým vplyvom len pre klientov.“ Mýtne poplatky tvoria vo firmách s intenzívnou medzinárodnou dopravou až 20 percent nákladov.
Nafta na hojdačke
Ceny nafty od leta minulého roku klesali, čo bolo malým svetielkom nádeje pre dopravcov po sankčných šokoch smerom k Rusku a naopak. Dopravcovia zabudli aj na rekordne drahý rok 2012, keď sa nafta blížila k hranici 1,50 eura za liter. Začiatkom tohto roka sa jej cena už dostávala k 1,10 eura, ale otočka v cenách ropy znamená, že sa opäť zdražuje. V súčasnosti u nás stojí okolo 1,18 eura za liter a patrí k vyššiemu priemeru v Európe, kým susedia ako Česká republika, Rakúsko, Poľsko, Maďarsko majú spolu so severskými krajinami – Litvou, Lotyšskom a Estónskom ceny najnižšie v EÚ.
Klienti na prepravnom trhu očakávali v súvislosti s poklesom cien pohonných hmôt aj pokles cien za prepravu. „Ceny za dopravu sa reálne znížili. Otázne je, ako dlho toto zníženie vydrží, pretože už nastupuje opačný trend,“ konštatuje M. Machalec. „Očakávania znížených cien prepravy pri klesajúcich cenovkách nafty zo strany zákazníkov sa zdajú logické, avšak vzhľadom na permanentne rastúce náklady na mýto ohrozujú už beztak mimoriadne nízke marže dopravcov a komplikujú im podnikanie,“ naznačuje riziká nákladových výkyvov Ondřej Pavlík, riaditeľ slovenskej a českej pobočky DKV Euro Service.
Zdroj: Maňo Štrauch
Čo pomôže
Náklady dopravcov a ich zmeny možno premietnuť do konečnej ceny pre klientov, lenže tí nie sú ochotní zvyšovanie hneď akceptovať. A naopak, zníženie akejkoľvek nákladovej položky dopravcu by chceli mať okamžite zohľadnené v cene. Pre dopravcov je preto kľúčové vyhľadávať najnižšie ceny palív na trhu a zároveň zmluvne ochrániť cenu prepravy od vplyvu palivovej zložky. „Riešením je správne nastaviť zmluvné podmienky s takzvanou naftovou doložkou. Vďaka nej bude dopravca aspoň pri pohonných hmotách chránený, aby mu nečakaný rast cien automaticky neznižoval zisk,“ hovorí zo skúseností O. Pavlík.
Mária Džundová, obchodná a marketingová riaditeľka TNT Slovensko, sa zmierňuje o indexovom palivovom príplatku, ktorý sa pripočítava k cene za prepravu. „Odzrkadľuje cenu paliva, pričom vyrovnáva neustále kolísanie cien na trhu. V auguste minulého roka bola jeho hodnota 20,5 percenta, pričom marcový palivový príplatok dosiahol úroveň iba 13,25 percenta. Pre finálnych zákazníkov to v rámci palivového príplatku znamená viac ako sedempercentné zníženie cien.“
Kde tankovať?
Donedávna slovenskí dopravcovia využívali pri preprave do Talianska cenovo výhodné tankovanie v Slovinsku. „Dnes to neplatí. Oplatí sa im vyjsť zo Slovenska s plnými nádržami, prípadne nádrže doplniť v Rakúsku a až potom pokračovať do Talianska,“ hodnotí súčasný stav. Slovinská vláda, hoci už dnes vracia časť spotrebnej dane dopravcom, má možnosť zvýšiť vrátenú sumu a motivovať tým dopravcov, aby opäť tankovali v Slovinsku. Práve z dôvodu rôzneho riešenia tejto problematiky v jednotlivých krajinách EÚ si takto dopravca môže čiastočne znížiť náklady na pohonné hmoty. Vplyv maloobchodnej provízie má na konečnej cene menšiu váhu (tri až päť percent).
Dôležitá je skôr cenová politika rafinérií. Producent sa rozhoduje medzi kopírovaním cien svetovej burzy alebo individuálnou cenotvorbou. Napríklad maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL, ktorej dcérou je aj Slovnaft, má zhruba dva až tri týždne oneskorenie oproti cenám podľa tzv. Rotterdam Platts. Tými sa riadia aj české rafinérie. „Pri preprave smerom na západ sa slovenským dopravcom oplatí tankovať v Českej republike, pretože tu existujú lacné siete s rozumnou kvalitou paliva,“ radí O. Pavlík, ako sa dá ušetriť aj 15 centov za liter nafty.
Aj v Nemecku možno rozumne natankovať, avšak trasu treba dobre naplánovať s ohľadom na dostupné čerpacie stanice. Sledovanie cien je v tejto krajine veľmi zložité, lebo sa menia denne aj desaťkrát, čo niekedy spôsobí zmenu aj o 12 centov. „Rozdiel medzi plánovaným a náhodným tankovaním sa môže v Nemecku bez problémov prejaviť v cenovom rozdiele 20 centov na liter,“ upozorňuje O. Pavlík a ako obľúbenú destináciu slovenských dopravcov uvádza Maďarsko, ktoré ponúka najlacnejšie možnosti tankovania pri preprave na juhovýchod.
„V tomto smere bolo donedávna destináciou číslo jeden Rumunsko, až kým vláda v minulom roku nezvýšila spotrebnú daň o šesť centov. Ceny v Maďarsku výrazne ovplyvňuje oslabujúci sa forint, preto sa tu dopravcom z eurozóny oplatí tankovať.“
Cestná daň
Dane trápia autodopravcov dvojnásobne – v Európe tvoria až polovicu ceny nafty. V niektorých krajinách podlieha DPH aj mýto a k tomu treba ešte pripočítať cestnú daň, čiže daň z motorových vozidiel platenú za vozidlá používané na podnikateľské účely, ako aj dane z príjmu platené v každom odvetví. Firmy na Slovensku sú na tom s cestnou daňou podstatne horšie ako u susedov v Českej republike, Poľsku či Maďarsku.
M. Machalec nevidí zmysel v zakladaní dcérskych pobočiek v zahraničí: „Cestná daň je finančná záťaž, ktorá pri rozpočítaní na jeden kilometer nie je až takou veľkou položkou.“ Platí to pre vozidlá, ktoré sú schopné prevádzky celoročne a najazdia väčší počet kilometrov.
Peter Formela, konateľ zasielateľskej firmy Abonex, radí dopravcom preregistrovať svoje autá do iného štátu. „Keď tak urobí väčšina dopravcov, hádam sa naši politici zobudia a prestanú prenášať výdavky za predražené tendre na slovenských dopravcov,“ konštatuje kriticky. V každom prípade je autodoprava typickým odvetvím, ktoré je zdaňované na viacerých úrovniach. Dopravcovia tak prichádzajú o vyššiu maržu aj pre dane.
Zdroj: Maňo Štrauch
Sucho na západe
Autodopravcovia sa nesťažujú na objednávky pre vývoz zo Slovenska. Problémom je spiatočná cesta. „Je to dôsledok toho, že východná Európa je lacnejšia na produkciu ako západná,“ vysvetľuje M. Machalec dlhodobý trend. Lacný tovar z Číny sa prepravuje hlavne po mori a potom do strednej Európy vlakom alebo kamiónmi. Na porovnanie, export spod Tatier do západnej Európy je hlavne po ceste. Ochota firiem preklopiť časť tovarov na ekologickejšiu železnicu je z dôvodu finančnej a organizačnej náročnosti, žiaľ, minimálna.
„Autodopravcovia nechodia zo západu, samozrejme, naprázdno, len sa im horšie zháňajú importy, pretože ich je menej ako exportov do západnej Európy. Musia hľadať tovar dovtedy, kým nenájdu. Chodia vyťažení, inak by na trhu dlho nevydržali,“ opisuje náročnú situáciu M. Machalec.
Autorka je referentka zahraničných vzťahov vo VÚEZ.
Drahá Európa
V Európe je cena pohonných hmôt dlhodobo najvyššia na svete. Z celkovej ceny tvorí cena ropy len niečo vyše jednej tretiny, no dane dosahujú okolo 50 percent. Ide o DPH a spotrebnú daň. Kým pri niektorých tovaroch – káva, čokoláda a pod. – možno využiť rozdielne sadzby spotrebnej dane v jednotlivých krajinách EÚ, pri pohonných hmotách si na prvý pohľad nemajú dopravcovia veľmi ako pomôcť, pretože energetické produkty spolu s alkoholom a tabakovými výrobkami patria medzi tovary, kde EÚ stanovuje minimálne sadzby. Lepšie postavenie majú len dopravné firmy s ekologickým prístupom, keďže pri LPG (zemný plyn) je to so sadzbami spotrebných daní priaznivejšie. Na porovnanie, v Rusku je napríklad cena za naftu menej ako polovica zo slovenskej ceny a v USA tvoria dane len okolo 15 percent ceny, vďaka čomu sú konečné ceny tiež podstatne nižšie.
V Európe sa dá v rámci tranzitného tankovania „čarovať“ s DPH, keďže tá je platená konečným spotrebiteľom. Na základe tohto princípu môžu zahraničné firmy žiadať o vrátenie DPH zaplatené pri kúpe služieb a tovarov, napr. aj pohonné hmoty a mýta, v ktorejkoľvek krajine EÚ. Vyžaduje si to dodatočnú administratívnu záťaž autodopravcov. Mýto v niektorých krajinách podlieha DPH, v iných nie. O. Pavlík neskrýva, že cez kombináciou vrátenia DPH a spotrebnej dane a individuálnych cien palív na konkrétnych čerpacích staniciach sa dá ušetriť až 40 centov na liter nafty. „Najvýhodnejšie je tankovanie v krajinách, ktoré umožňujú vrátenie spotrebnej dane, čiže vo Francúzsku, v Španielsku, Belgicku, Slovinsku, Taliansku a Maďarsku,“ dodáva. Predpokladom je sídlo firmy prevádzkujúcej nákladnú cestnú prepravu v EÚ, preprava vozidlami nad 7,5 tony a platba kartou. Pri hotovostnej platbe alebo neuvedení evidenčného čísla nie je možné spotrebnú daň refundovať.
Partner projektu:
