Denné správy. Tieto dve jednoduché slová spôsobili v posledných rokoch slovenským vydavateľom tlače veľké komplikácie pri ochrane hlavného zdroja obživy – zhluku písmen nazývaných ako správy, reportáže či komentáre. Za články z printov čitatelia musia štandardne zaplatiť, či už kúpou fyzického alebo digitálneho výtlačku, respektíve objednaním monitoringu médií. Kým tento je, samozrejme, platený servis, niektoré firmy zhromažďujúce články už nepovažujú za samozrejmé, aby vydavateľom platili za právo používať kvantá novinárskeho obsahu na komerčné účely. Argumentujúc tým, že na takzvané denné správy sa podľa súčasného znenia autorského zákona nevzťahuje ochrana. Podobne ako na text právneho predpisu, verejnej listiny či verejný prejav. Dlhoročné súdne prieťahy by mohla ovplyvniť novela tejto normy, ktorá je v pripomienkovom konaní do konca tohto týždňa.
Bezvýsledný výsledok
Hoci PR oddelenia vládnej garnitúry v agentúrach naďalej pravidelne zverejňujú nasrdené odkazy na adresu článkov v médiách, zdá sa, že vojna tentoraz už neprebieha na legislatívnom fronte ako v časoch prieťahov o tlačový zákon a kontroverzné právo na odpoveď. Vydavatelia v novele zákona, ktorú rezort kultúry chcel pôvodne riešiť vo veľkom a neskôr, nakoniec ministerstvo presvedčili o presadení malej zmeny s potenciálom zmeniť výklad autorskoprávnej ochrany spravodajského obsahu.
Viaceré printy sa už niekoľko rokov súdia so spoločnosťou Storin, ktorá dlhodobo predáva monitoringové služby, ponúkajúc obsah z tlače bez súhlasu médií. Vydavateľ TRENDU TREND Holding aj vydavateľ denníka Pravda spoločnosť Perex boli na súdoch dosiaľ úspešné v tom, že sa im podarilo získať predbežné opatrenie zakazujúce Storinu až do finálneho rozhodnutia súdu vyhotovovať kópie textov chránených autorským zákonom. Efekt týchto opatrení bol v praxi nakoniec nulový. Storin aj ďalej zahŕňa do monitoringu články relevantných slovenských médií.
„Voči tomuto konaniu bol v jednom prípade podaný návrh na vykonanie exekúcie. Pokiaľ povinný nesplní to, na čo ho vyzval súdny exekútor a čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže mu byť súdnym exekútorom za každé porušenie uložená pokuta,“ vysvetľuje právna zástupkyňa vydavateľstiev Lucia Menkeová z kancelárie ROWAN Legal. Storin už v minulosti nereagoval na otázku, prečo vo svojej činnosti pokračuje aj napriek vydaniu predbežných opatrení.
Ešte v roku 2011, naopak, v rovnakej veci na súdoch neuspelo vydavateľstvo Ecopress (Hospodárske noviny) – jeho žalobu okresný aj krajský súd v Bratislave zamietli. Podľa rozhodnutia súdu články („denné správy“) vydávané pod hlavičkou Ecopressu, ktoré Storin ponúkal v monitoringu, iba pospájali verejne dostupné údaje. A preto neboli dostatočne tvorivé, aby sa dali považovať za diela požívajúce autorskoprávnu ochranu. Podľa právnych zástupcov vydavateľstva sa však za denné správy vyňaté spod autorskoprávnej ochrany dajú považovať nanajvýš informácie o počasí či športových výsledkoch. Nie texty, ktorých autori vynaložili pri tvorbe aj tvorivé úsilie.
Ecopress na prelome rokov 2011 a 2012 podal v tejto veci dovolanie na Najvyššom súde a ústavnú sťažnosť na Ústavnom súde. Ten druhý sťažnosť v júli minulého roka odmietol s tým, že je predčasná práve pre podanie dovolania na Najvyššom súde. O dovolaní na najvyššej súdnej inštancii rozhodnutie dosiaľ nepadlo. Právny zástupca Ecopressu na súde argumentuje predovšetkým potrebou zladiť výklad toho, čo je dielo podľa autorského práva, s právom Európskej únie. „Platí, že novinové články sú literárnym dielom. Diela sa skladajú zo slov, ktoré ak sú posudzované samostatne, nepredstavujú samy osebe duševnú tvorbu autora. Až výber, umiestnenie a kombinácia týchto slov umožňujú autorovi vyjadriť svoju tvorivosť a dospieť tak k výsledku, ktorý je duševnou tvorbou,“ vysvetľuje L. Menkeová.
Správy ako súčasť celku
Návrh novely autorského zákona síce nechce priamo zrušiť výnimku ochrany pre bližšie nedefinovaný pojem denné správy. No obsah novín by po novom mal byť chránený autorským právom ako „súborné dielo“– tým zákon dosiaľ chápal najmä zborníky, výstavy či encyklopédie. Po novom by to malo znamenať, že ak noviny aj budú obsahovať časti, ktoré – aspoň podľa súdov – nemajú nárok na autorskoprávnu ochranu, na noviny ako celok sa táto výnimka už vzťahovať bude. A napríklad monitoringové firmy by nesmeli ich obsah celý prebrať. Šéf vydavateľstva Petit Press (Sme) Alexej Fulmek v reakcii pre agentúru SITA vyjadril spokojnosť s novelou. Správy budú podľa neho autorsky chránené ako súčasť novín a „vydavatelia budú udeľovať súhlas na každé použitie diela“, nazdáva sa.
Pravda, zákon už v súčasnosti pod súborným dielom chápe aj časopisy, ktorých obsah Storin dosiaľ tiež ponúkal bez súhlasu vydavateľov. Nehovoriac o tom, že väčšina obsahu z časopisov vzhľadom na periodicitu vydávania podľa logickej úvahy nemá charakter „denných správ“.
Z dôvodu rozšírenia definície súborných diel na noviny môže mať novela prínos pre printové médiá aj podľa L. Menkeovej. Ako však dodáva, v doterajších súdnych sporoch vydavateľstvá argumentujú odlišne. Ochrana by mala byť priznaná každému novinovému článku, „ak je pôvodný v tom zmysle, že je výsledkom autorovej tvorivej duševnej činnosti, bez ohľadu na to, aké ,množstvo‘ tvorivosti takýto článok obsahuje“. Autorskoprávna ochrana by sa tak mala podľa tejto argumentácie vzťahovať aj na individuálne články, bez ohľadu na to, či sú súčasťou súborného diela.
Ako vysvetľuje L. Menkeová, novela autorského zákona nebude mať priamo vplyv na ďalší vývoj súdnych sporov medzi vydavateľmi a Storinom, keďže tieto by sa mali naďalej rozhodovať podľa doterajších právnych predpisov. Navyše, aj tieto by mali novinovým článkom už v súčasnosti zaručiť autorskoprávnu ochranu, ak by sa vykladali eurokonformne, myslí si právnička. Budúce rozhodnutia by však novela s predpokladanou účinnosťou od novembra 2013 mohla podľa L. Menkeovej predsa len ovplyvniť poukázaním na taký výklad autorského zákona, ktorý vychádza z aktuálnych európskych smerníc. „Zo strany súdov by to mohlo viesť k opusteniu tradičnej doktríny, ktorá pre priznanie autorskoprávnej ochrany vyžadovala duševnú a tvorivú činnosť autora, ktorá je jedinečná a neopakovateľná, lebo je výrazom osobnosti autora samého a jeho schopnosti.“ Podľa právnej zástupkyne je takáto doktrína vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ už prekonaná.
