Concorde možno dostane nástupcu. Má byť rýchlejší a lacnejší

Hranicu rýchlosti zvuku (343,2 m/s alebo 1 236 km/h alebo Mach 1) ako prvé v histórii prekonalo americké armádne experimentálne lietadlo Bell X-1. Bolo to na deň presne pred 69 rokmi, 14. októbra 1947. Nadzvukové stroje sa potom konštruovali najmä pre vojenské účely. Z civilných projektov sa do reálnej praxe koncom 60. rokov dostali len dva, anglo-francúzsky Concorde a ruský Tupolev Tu-144.

Tu-144 absolvoval s pasažiermi len 55 letov na linke Moskva – Alma-ata. Po havárii testovacieho letu vylepšeného modelu v roku 1978 sa ho ruský (vtedy sovietsky) Aeroflot rozhodol nepoužívať na osobnú prepravu. Concorde vydržal vo vzduchu dlhšie. Air France a British Airways s ním lietali až do roku 2003. Hoci prakticky od začiatku zápasili s vysokými prevádzkovými nákladmi, ktoré zdvíhali ceny leteniek, takže často lietali poloprázdne. Veľkú ranu, ktorá urýchlila jeho pád, dostal Concorde v júli 2000, keď stroj so stovkou cestujúcich havaroval krátko po štarte z Paríža.

45 x 5000 dolárov

Nadzvukovou rýchlosťou tak posledných trinásť rokov lietajú len piloti bojových lietadiel. I keď myšlienka jej návratu do segmentu civilnej dopravy stále žije. V hre je viacero projektov, najmä na malé privátne jety. Na jednom z nich, pre dvanástich pasažierov, sa podieľa aj jeden z najväčších výrobcov „klasických“ lietadiel Airbus. Firma Boom, ktorú v roku 2014 založil technologický podnikateľ Blake Scholl, si latku kladie vyššie. Počíta s postavením stroja pre 45 cestujúcich.

Vízia amerického start-upu je doslova nebotyčná. Jeho lietadlo má dosiahnuť rýchlosť Mach 2,2. Poletí teda trikrát rýchlejšie než bežné prúdové lietadlá a o desatinu rýchlejšie než kedysi Concorde. Let z Londýna do New Yorku sa skráti na necelú tri a pol hodinu. Z výšky 18 kilometrov si pritom pasažieri budú môcť reálne vychutnať zakrivenie zemského povrchu. Bez toho, aby sa museli nakláňať nad suseda, lebo sedadlá budú zoradené iba v dvoch radoch, každé bude pri okne i uličke zároveň.

A za tento cestovateľský zážitok zaplatia výrazne menej ako v Concorde. Cenu spiatočnej letenky v Boome predbežne vypočítali na päťtisíc dolárov. Let Concordom na rovnakej linke vyšiel v roku 2000 na dvadsaťtisíc.

Netreba nič vymýšľať

Znie to, akoby zakladatelia Boomu ulietavali aj na niečom inom než len na nadzvukovej rýchlosti. Ale B. Scholl tvrdí, že základný princíp ich konceptu je až prekvapujúco jednoduchý. „Základný problém Concordu bola vždy