V čom politici pri protestoch učiteľov a sestier pochybili

Pozornosť smerovali najmä na každodenné zisťovanie počtu štrajkujúcich učiteľov, čo nie je legislatívou celkom podložená činnosť pre ľudí platených z verejných peňazí.

U štrajkujúcich zdravotných sestier sa zasa záujem verejnej moci sústredil na ponuku sestrám, že ak sa vrátia do nemocníc, preplatia im aj dni mimo práce. I keď sa šuškalo, že môže ísť o nezákonnú ponuku, majú na to nemocnice právo. No ponuka pre sestry platila presne jediný deň. A týkala sa preplatenia povinných odvodov.

Ani jedna

„Ak prídu naspäť, aj tie dni, ktoré nie sú v zamestnaní, by im boli preplatené. Jednoducho, ako keby sa nič nestalo. Budú pokračovať ďalej v práci,“ vyzval 5. februára zdravotné sestry premiér Robert Fico, aby sa vrátili k pacientom. Čo presnejšie táto výzva znamenala a koľko sestier ju využilo, spresnilo neskôr TRENDU ministerstvo zdravotníctva. „Išlo o ponuku z minulého piatka [5. februára], keďže to bol posledný deň, keď sa mali sestry vo výpovedi nahlásiť na úrady práce,“ vysvetlil hovorca ministerstva Peter Bubla.

Dodal, že sa týkala sestier, ktoré sa vrátia do zamestnania, pričom „zamestnávateľ by im napríklad refundoval náklady spojené so zdravotnými a sociálnymi odvodmi za päť dní, ktoré boli bez zamestnania“. Ponuku podľa P. Bublu nevyužila žiadna sestra.

Zamestnávatelia pritom mohli byť podľa legislatívy aj štedrejší. Podľa partnera advokátskej kancelárie TaylorWessing Radovana Palu síce Zákonník práce hovorí, že zamestnancovi nepatrí za čas účasti na štrajku mzda ani náhrada mzdy. „Zákonník práce však zároveň pripúšťa možnosť, aby zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy aj zo zákonom nešpecifikovaných dôvodov.“ Poskytnutie náhrady mzdy – teda nielen odvodov – sestrám počas štrajku nepredstavuje preto z právneho hľadiska porušenie predpisov.

Každodenné štatistiky

Už také jednoznačné to nie je v prípade aktivít, ktoré úradníci vyvíjali počas štrajku učiteľov. Ako konštatuje R. Pala, v zmysle školského zákona môže riaditeľ školy zo závažných dôvodov poskytnúť žiakom najviac päť dní voľna. Sem spadá aj štrajk.

Vtedy o poskytnutí voľna riaditeľ školy informuje zriaďovateľa a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. „Ministerstvo však na základe svojej vyhlášky nie je povinné informovať verejnosť o počte štrajkujúcich učiteľov, respektíve škôl,“ dodáva advokát. V tejto súvislosti poukazuje na ústavnú zásadu „secundum et intra legem“, ktorá znamená, že štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocní zákon, a ak konajú, sú povinné konať iba spôsobom, ktorý zákon ustanovil.

„Keďže iniciatívne zisťovanie orgánov miestnej štátnej správy týkajúce sa zúčastnených učiteľov na štrajku nie je predpísané žiadnym právnym predpisom, je pri striktnom uplatňovaní ústavnej zásady možné povedať, že takéto konanie nebolo v súlade s právnymi predpismi.“

Zastrašovanie

V súlade s právnymi predpismi nie je ani zastrašovanie štrajkujúcich na pracoviskách, na čo tak sestry, ako aj učitelia viackrát mediálne poukázali. Problém je, že väčšina dotknutých