Sľubný začiatok

Novembrový vlak viezol spotrebný tovar, elektronické, strojárske súčiastky a príslušenstvo nielen pre slovenských zákazníkov, ale aj do Maďarska, Česka a Nemecka. Z Bratislavy bol ďalej náklad rozvezený železnicou alebo kamiónmi.

Výhodou železnice je nižšia ekologická záťaž v porovnaní s leteckou i námornou prepravou a kratší čas prepravy oproti doprave po mori. Pritom tovar nejde cez rôzne teplotné pásma.

Posledný úsek trasy cez Slovensko zabezpečovala spoločnosť ZSSK Cargo, ktorej otvorenie ukrajinsko-slovenského kanálu v rámci novej Hodvábnej cesty zvyšuje prepravu a tržby v segmente intermodál.

Vlak z Ďalekého východu do Európy je podľa konateľa spoločnosti Smart Logistics Mariána Machalca z hľadiska nákladov a tranzitného času niekde v strede medzi leteckou a námornou prepravou. „V importe je to zhruba o osemdesiat percent drahšie ako námorná preprava.“

Na čom padla železničná linka Čína – Bratislava

Nákladný prístav v Bratislave Zdroj: Dávid Duducz / NMH

V júni až decembri 2017 bolo medzi Čínou a Európskou úniou prepravených cez terminál kombinovanej dopravy Dobrá dvadsaťšesť ucelených vlakov. Okrem pilotnej súpravy do Bratislavy prešiel ďalší vlak do nemeckého Duisburgu a zvyšné do Budapešti. „V opačnom smere boli cez terminál Dobrá prepravené dva ucelené vlaky, jeden z Duisburgu a druhý z Mělníka,“ naznačuje nedostatočný dopyt po ceste späť riaditeľka kancelárie šéfa ZSSK Cargo Silvia Kuncová.

Štyri pravidelné linky

V súčasnosti premávajú cez Slovensko štyri pravidelné železničné cargo linky medzi Európou a Čínou. Jedno spojenie pokračuje z terminálu Dobrá do Budapešti, ďalšie do Duisburgu. Obe linky sú obojsmerné.

Podľa štatistík ZSSK Cargo boli za prvé tri mesiace tohto roka prepravené z Číny do EÚ cez terminál Dobrá dva tucty ucelených vlakov, v opačnom smere ich prešlo štrnásť. „Bez nárastu ďalších liniek je reálny predpoklad, že do konca tohto roku bude cez Slovensko prepravených približne dvesto vlakov,“ uvádza hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

„Linka do a z Duisburgu, ktorá je pravidelne obojsmerne vyťažovaná, má podľa zákazníkov z oboch krajín reálny potenciál nárastu frekvencie na tri- až štyrikrát týždenne a rovnako tak Budapešť na dvakrát týždenne s pravidelným spätným vyťažením,“ nazdáva sa S. Kuncová. Zároveň sa pripravujú ďalšie tri linky týždenne.

Podľa Evy Marcinkovej zo spoločnosti TransContainer – Slovakia ide o spojenia Čína – Kazachstan – Bratislava – Budapešť, linku medzi Čínou a Viedňou a intenzívne sa pracuje tiež na spojení zo západného Slovenska do Číny. Podľa K. Duckej by malo byť v závislosti od tempa pribúdania nových liniek do konca roka prepravených cez Slovensko asi dvanásť vlakov týždenne. Pôvodné plány Čínskej komunikačno-dopravnej asociácie deklarovali prepravu pol tisícky ucelených vlakov z Číny do Európy v tomto roku a štvornásobok v roku 2020.

Dôvody pozastavenia

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa