V čom lietajú Albánci, ktorí robili s Vadalom

Taliansky podnikateľ Antonino Vadala, o ktorom písal posledný článok zavraždený novinár Ján Kuciak, nedávno odletel do Talianska. Slovensko ho tam vydalo na žiadosť talianskej prokuratúry. Podľa nej je podozrivý z kontaktov na taliansku mafiu ’Ndranghetu a z pašovania drog.

Aj na Slovensku však už čelí obžalobe za pokus o podvod s dotáciami. Slovenská polícia a prokuratúra začali v súvislosti s ním vyšetrovať viacero podozrení, rozhýbali sa však až po Kuciakovom článku.

A. Vadala na Slovensku robil biznis aj s Albáncami macedónskeho pôvodu. Aj oni, rovnako ako Talian, podnikajú v agrosektore a poberali dotácie aj vratky DPH. Podobne ako A. Vadala mali problémy pre údajné podvodné konanie. Čo sa však pôvodne polícii zdalo ako jasný karuselový podvod s DPH, neskôr uzavrela tak, že skutok nebol trestným činom. Redakcie združené v projekte #allforjan sa pokúsili podrobne zmapovať ich biznis.

Vadalovým obchodným partnerom bol v minulosti Seat Aličauši. Fungovali spolu v obchode s dobytkom vyvážaným do Turecka. O Macedónca sa pred asi dvomi rokmi zaujímala finančná jednotka Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Spolu s ďalšími albánskymi a slovenskými podnikateľmi mali podľa NAKA najneskôr od septembra 2012 „páchať ekonomickú trestnú činnosť daňového charakteru tým, že za účelom vytvorenia zdania reálneho podnikania zapojili do reťazového podvodu viacero firiem“.

Prípad Agro Rátka

Podvody sa mali udiať pri výstavbe agroturistického zariadenia Motel Agro Rátka. Alicaušiho firma Agro Rátka si okrem iného vypýtala v roku 2012 vratku okolo 120-tisíc eur za stavebné práce. Lučenecký stavebník, ktorý ich mal poskytnúť, však tvrdil, že nezabezpečoval materiál ani ľudí a „fakturácia prebehla cez jeho firmu len dokladovo“. Firma vtedy nemala žiadnych zamestnancov. Ako zhotoviteľ stavby bol pritom uvedený aj v zmluve s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA), vďaka ktorej dostala Agro Rátka eurofondy na motel.

Pri budovaní motela tiež malo podľa vyšetrovania dôjsť „k bezdôvodnému navýšeniu ceny mramoru“. Z Talianska ho mali nakúpiť za cenu 22 eur za štvorcový meter, ale lučeneckému stavebníkovi ho papierovo predali drahšie o 153 eur na štvorcový meter. „Išlo o účelový obchod,“ napísal vyšetrovateľ. Zámerom transakcie bolo podľa neho opäť pripraviť štát o dane.

O takmer 40-tisíc eur mal ďalej štát podľa NAKA prísť pri nadmerných odpočtoch DPH, ktoré dokladovali pri stavbe motela faktúrami od fiktívnych firiem. Tie boli nekontaktné, nesídlili na uvedených adresách. Polícia dokonca zistila, že jeden z uvedených konateľov firmy bol vymyslený, rodné číslo neexistovalo.

NAKA celkovo len za tri mesiace roku 2012 zdokumentovala pri týchto firmách podvody na DPH za spolu 170-tisíc eur. No prípad nevyšetrovala ďalej sama, ale podnet na trestné stíhanie odstúpila na políciu v Banskej Bystrici, keďže NAKA sa zaoberá až omnoho väčšími sumami, ktoré presahujú 6,6 milióna eur. K podaniu pripojila aj dôkazy, ktoré podľa nej jednoznačne preukazovali trestnú činnosť.

„Doteraz vykonaným preverovaním bolo preukázané, že podozriví naplnili skutkovú podstatu zločinu. Činnosť menovaných možno charakterizovať ako cieľavedome zameranú na finančné obohatenie spáchaním zločinu ekonomického charakteru s vysokou mierou spoločenskej nebezpečnosti,“ uviedla agentúra v podnete, ktorý má TREND a Postoj k dispozícii.

A ako s tým naložila banskobystrická polícia? Podľa stanoviska policajného hovorcu trestné stíhanie zastavil prokurátor (spresnené 25. mája), lebo skutok nebol trestným činom.

Známosti na polícii?

S. Aličauši na mailom zaslané otázky neodpovedal. V minulosti pre TREND uviedol, že nevie o žiadnom trestnom konaní a nikdy sa ničoho nezákonného nedopustil. No už raz musel za rok 2011 doplatiť DPH vo výške 80-tisíc eur, keďže mu daniari neuznali takmer polmiliónovú platbu.

Agro Rátku vlastnil okrem S. Aličaušiho aj Rami Kukuli. Spolu s Erenom Kukulim bol medzi podnikateľmi, ktorých NAKA označila ako členov Aličaušiho organizovanej skupiny, podozrivej z karuselového podvodu.

Kukuliovci sú vplyvná albánska rodina, ktorá sa usadila v Leviciach. Odtiaľ pochádza aj terajší šéf finančnej polície NAKA Bernard Slobodník. Krátko predtým, ako sa agentúra v roku 2016 zamerala na podnikanie Albáncov, sa na internete objavil anonymný spis, ktorý opisoval jeho prepojenie na Kukuliovcov. Elitný policajt priznáva, že sa s nimi pozná, lebo žije rovnako v Leviciach, bližšie kontakty však popiera. Odvoláva sa na to, že ich nepotvrdila ani inšpekcia ministerstva vnútra, ktorá ho preverovala.

Čudné prevody a Mária Trošková

Policajné dokumenty, ktoré majú redakcie k dispozícii, dokazujú, že polícia vie o obchodoch medzi A. Vadalom a Albáncami a niektoré považovala za podozrivé. Finančná spravodajská jednotka NAKA si všimla napríklad neobvyklé obchodné transakcie medzi firmami. Tie banky sledujú pre pranie špinavých peňazí a môžu byť tiež signálom, že dochádza k podvodom s DPH. Ak ich podnikatelia vedia vierohodne vysvetliť, nemusia byť protizákonné.

A. Vadala na Slovensku obchodoval najmä cez firmu AV Real, z pavúka osôb a ďalších obchodných spoločností, ktorý nakreslila NAKA, vyplýva spojenie aj na Husnirizu Kukuliho. Z účtu AV Real odišla napríklad v roku 2011 platba vo výške niekoľko desaťtisíc eur H. Kukulimu. Disponentkou jedného z účtov AV Real bola okrem Taliana aj Mária Trošková, bývalá blízka spolupracovníčka expremiéra Roberta Fica.

V analýze NAKA sa ďalej opisuje napríklad tok peňazí cez jednu lučeneckú firmu ešte v roku 2010. Firma mala kontakty s AV Real a na účet Diturie-S, ktorým v tom čase disponoval Seat Aličauši, previedla 250-tisíc eur. V ten istý deň odišla z účtu Diturie podobná suma do Turecka.

PPA preukázala pokus o podvod

Najvýnosnejšou aktivitou, ktorou sa firmy macedónskych Albáncov na Slovensku zaoberali, boli agrodotácie od Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Najmä pre firmy Krempos, Agro Rátka a Agro Rátka – S.

Vo všetkých troch firmách v rozličných obdobiach pôsobili tak S. Aličauši, ako aj rodina Kukuliovcov, väčšinou v tom istom čase. Za posledných osem rokov čerpali tieto tri firmy spolu agrodotácie za vyše dvadsať miliónov eur. Viackrát išlo o problémové dotácie.

Najvýnosnejšou aktivitou macedónskych Albáncov na Slovensku boli agrodotácie

Z dokumentov, ktoré získal portál Aktuality.sk, je zrejmé, ako PPA v niektorých prípadoch konštatovala, že podnikatelia cez firmy opakovane nadhodnocovali svoje žiadosti. Kontroly na mieste napríklad ukázali, že nesedel deklarovaný počet zvierat, na ktoré žiadali podporu, alebo bola nadnesená výmera pôdy či došlo k porušeniu pravidiel nakladania s pôdou.

Doterajšia prax pri konštatovaní pokusov o podvod je taká, že hoci si PPA interne takéto žiadosti vyhodnotila ako pokus o podvod, tomu, kto sa oň pokúšal, nič nehrozilo. Prinajhoršom peniaze nedostal, prípadne sa mu z nich strhla sankcia. Agentúra totiž polícii ani prokuratúre podozrenie na podvod neposúvala, podvodníci teda nič neriskovali.

Minulý týždeň došlo v tejto praxi k prvej výnimke najmä vďaka aktivite prokurátora, ktorý podal na Antonina Vadalu obžalobu pre pokus o zločin poškodzovania finančných záujmov EÚ a za pokus o zločin subvenčného podvodu. V prípade albánskej skupiny je obzvlášť zarážajúce, že sa napokon dostali aj k tým dotáciám, ktoré im PPA vyplatiť odmietla. A to vďaka rozhodnutiu ministerstva, na ktoré sa následne obrátili.

Prokuratúra skupinu nevidí

No podozrenia pri agrodotáciách albánskej skupiny sa nekončia pri priamych platbách. Pozornosť púta najmä firma Krempos, niekdajší socialistický obor v chove hovädzieho dobytka.

Albánski podnikatelia ju kúpili už v zdecimovanom stave. A ani oni jej riadny biznis nenaštartovali. Firma mala za posledných osem rokov tržby len okolo stotisíc eur ročne. No jej celkové výnosy boli desaťkrát vyššie, a to vďaka dotáciám od štátnej Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Firma pritom nečerpala len priame platby, teda nárokovateľnú podporu pre agropodnikateľov, ale aj projektové podpory, teda peniaze určené na zvýšenie konkurencieschopnosti firmy v rámci špeciálnych projektov. Za uplynulých desať rokov dostala firma Krempos dotáciu takmer každý rok, sumárne približne tri milióny eur. Najväčšiu, vyše 600-tisíc eur, dostala v roku 2013.

Firma teda opakovane dostávala špeciálnu podporu určenú na svoj rozvoj, pričom tá bola oveľa vyššia ako jej tržby za rovnaké obdobie. Navyše, napriek špeciálnym dotáciám areál poľnohospodárskych družstiev patriaci firme výrazne spustol, keďže sa na nich takmer žiadny agrobiznis nekonal. Krempos sa tejto časti biznisu napokon zbavil.

Pri mapovaní aktivít tejto albánskej skupiny získali redakcie viacero potvrdení o tom, že sa o ňu dlhodobo zaujíma slovenská polícia a aj spravodajské orgány.

Podobne to bolo aj s talianskou skupinou Vadalu, ktorej prechmaty neposudzovali orgány činné v trestnom konaní ako aktivity organizovanej skupiny, ale ako individuálne skutky. Generálny prokurátor Jaroslav Čižnár v tejto súvislosti na tlačovej besede priznal, že takýto prístup bol v prípade pôsobenia talianskej skupiny veľkým zlyhaním prokuratúry.