O čom je paragliding

„Paragliding alebo lietanie na padákovom klzáku je šport, ktorý si veľmi rýchlo podmaní človeka, ak ho raz skúsi. Taký bezprostredný kontakt s prírodou zažijete pri máloktorom športe,“ hovorí Matúš Hrtan, manažér v spoločnosti Finportal. Lieta už päť rokov.

Zážitok na úvod

S paraglidingom začal tak, že dostal darčekovú poukážku na tandemový let. „Ako pasažier som nemusel vedieť nič, inštruktor za mnou všetko riadil, ja som si len užíval let a nový zážitok. Bola to úplne iná perspektíva, vzrušujúcejšia. To ticho, výška, krátky rozbeh z kopca a vzápätí sa už vznášate v povetrí.“

Tandemový let riadi pilot, ktorý sedí vo vlastnej sedačke za vami a riadi celý priebeh letu. Tandemový paragliding zoskok a „single“ zoskok sa líšia v spôsobe rozbiehania a v ploche klzáka, ktorý je dvakrát väčší, keďže nesie vás i pilota. Štartuje sa s rozbehom z kopca alebo zo zeme. Let je závislý od aktuálneho počasia. Nevhodný je silný vietor a dážď. V takomto prípade sa let presúva na iný termín. Celý program trvá približne jednu až dve hodiny. Čistý čas letu je cca 10 minút.

Po tandemovom lete si Matúš Hrtan urobil základný kurz a dostal preukaz pilota. „Naučil som sa bezpečne štartovať, riadiť padák, pristávať do určeného priestoru, rozpoznávať meteorologickú situáciu, zásady prvej pomoci, základy zemepisu a navigácie,“ hovorí o priebehu kurzu. Každý, kto chce lietať, musí absolvovať kurz paraglidingu, ktorý trvá približne šesť dní. Po kurze treba zložiť skúšku a absolvent dostane pilotný preukaz.

Výbava pilota

Základným prvkom pri paraglide je padák, ktorý piloti nazývajú krídlo, klzák, vrchlík, glide alebo plachta. Podľa výkonnosti a parametrov sa delí na skupiny štandard, performance a competition. Štandard je určený pre úplných začiatočníkov. Je konštruovaný tak, aby sa pri kritickej situácii dostal za istý čas do pôvodného stavu i bez zásahu pilota. Je preto najbezpečnejší, no zároveň najmenej výkonný. Jeho sklz je 1 : 6 až 1 : 8, čo znamená, že na vzdialenosti šesť až osem metrov klesne o jeden meter.

Na padák triedy  performance treba skúsenejšieho pilota. Tento padák je výkonnejší, no zároveň klesá jeho bezpečnosť. Competition je výkonný, súťažný padák určený len pre profesionálov. Jeho obsluha si vyžaduje veľa skúseností.

Vrchlík, vrchná strana padáka, je časť, na ktorej sú nadviazané šnúry. Na každom padáku ich je približne 700 metrov. Sedačka je spojená so šnúrami pomocou karabín. Je to v skutočnosti sedadlo, v ktorom pilot padákového krídla sedí alebo aj čiastočne leží. Vzadu a pod sedačkou je tzv. protektor (ochranný vankúš) vo forme penového vankúša, ktorý minimalizuje zranenie pri náhlom a prudkom pristátí na povrchu. K bezpečnostnému vybaveniu sedačky patrí aj záložný, záchranný padák, ktorý slúži v prípade núdze.

Zdroj: Radka Horynová

Kam za lietaním

Z vtáčej perspektívy sa rád pozerá na zem aj Miroslav Antol, vedúci oddelenia IoT v Slovak Telekome. „Vždy som chcel lietať, byť nad vecou. Urobil som si kurz, kúpil paraglide a začal lietať. Kto to vyskúša, prepadne tomu. Každý kopec si začne predstavovať ako štartovaciu plochu, pozerá na oblohu častejšie ako na zem. Človek sa naučí sledovať oblaky, počasie. Niekedy si hovoríme, že je to skôr parawaiting, keď sa hore viacerí stretneme a čakáme na lepšie počasie.“

Na otázku, kam chodí lietať, hovorí, že na Slovensku najmä na Donovaly, keďže aj rodina sa tam vie zabaviť, a v zahraničí do Talianska, na Madeiru, no najviac do Turecka. „Je tam stredisko, kde z protiľahlého kopca štartujete a pristanete doslova pri rodine na pláži.“

Podľa odhadu sa tomuto športu venuje na Slovensku okolo 2500 až 3000 ľudí, hoci evidovaných v Leteckej amatérskej asociácii SR je cca 600 členov. Plochy, z ktorých môžu paraglidisti štartovať, by mali byť schválené Leteckou amatérskou asociáciou Slovenskej republiky. Takýchto terénov je na Slovensku 17, ale okrem týchto existuje ešte veľké množstvo neoficiálnych plôch.

Najznámejšie sú Chopok-sever, Donovaly, Žilina – Straník či Orešany. V zahraničí sa lieta najmä v tureckých oblastiach Erzincan a Oludeniz, v talianskom pohorí Dolomity, na slovinskej lokalite Kobala či francúzskej pláži Dune de Pyla. Ale tiež v Maroku a severoindickom meste Manali.

Zdroj: Radka Horynová

Druhy lietania

Pri paraglajdingu ide o tri základné druhy lietania. Závisia od skúsenosti pilota, podmienok a terénu. Najjednoduchším spôsobom určeným pre začiatočníkov je zletenie z kopca. Ide o priamy let dolu svahom pri miernom protivetre.

O „svahovaní“ hovoríme, keď fúka vietor proti svahu rýchlosťou 4-8 m/s. Za takýchto podmienok sa dá nad svahom lietať dlhšie, aj niekoľko hodín, no pilot sa stále nachádza nad tým istým terénom. Termické lietanie je určené pre najskúsenejších pilotov. Po nájdení vhodných stúpavých prúdov dokážu kopec, z ktorého štartovali, opustiť a preletieť nad iný terén, kde môžu rovnako nájsť výhodné stúpavé prúdy.

Termické stúpavé prúdy vznikajú nerovnomerným ohrievaním zemského povrchu slnkom, najčastejšie v letnom období. Niektoré miesta sú ohriate viac ako ostatné, napríklad skalné steny, veľké budovy, prípadne tmavý les, a tak vzniká termika stúpajúca vzduchom až do výšky základne vznikajúcich oblakov.

Pri výkonnostnom lietaní, v ktorom sa usporadúvajú aj súťaže, sa obvykle prekonávajú i väčšie vzdialenosti. V niektorých prípadoch ide až o 300 kilometrov, nedávny rekord v prelete v Českej republike bol dlhý 188 kilometrov. Na Slovensku sa podarilo preletieť napríklad nízkotatranský hrebeň po dĺžke.

Zdroj: Profimedia.cz

Bezpečnosť a správny úsudok

Najväčším nebezpečenstvom pre pilota je počasie a často paradoxne i on sám. Chybná pilotáž, podcenenie počasia alebo terénu môžu mať fatálne následky. Ono povestné „skrčmieva sa“, keď je čas zabaliť padáky a vybrať sa do najbližšieho dedinského pohostinstva, je pre život nepochybne lepšou voľbou ako let za zlého počasia.

Na svoj zlý odhad spomína pilot Juraj Podmerský. „Lietanie nad Dolomitmi vo farbách zapadajúceho slnka ma celkom uchvátilo. Točil som sa nad kopcami, kochal sa a fotografoval. Zabudol som na jednu podstatnú maličkosť, že na zemi sa stmieva omnoho skôr ako vo výške. Kým som začal klesať, nastalo šero a napokon úplná tma. Mobilom som zburcoval kamarátov a tí autom bleskovo hľadali v okolí miesto aspoň trochu vhodné na pristátie. Zapálili na ňom fakle a čakali. Keď som si na druhý deň prišiel miesto nočného pristátia obzrieť, oblial ma studený pot. Bola to malá čistinka lemovaná trasami vysokého napätia. Aké som mal vlastne šťastie, mi došlo až oveľa neskôr.“

Zdroj: Miroslav Antol

Riziko a adrenalín sú dve veci, ktoré sa väčšina aktívne lietajúcich pilotov snaží do maximálnej miery eliminovať. Zaškatuľkovanie paraglidingu medzi adrenalínové športy je preto diskutabilné. Mienka širokej nezainteresovanej a neznalej verejnosti je možno taká, že tento šport je považovaný za rizikový a adrenalínový. Nemalou mierou sa na tom podieľa medializácia negatívnych udalostí, ktorých je však štatisticky oveľa menej ako pri ostatných bežných športoch, ale sú akosi pre verejnosť zaujímavejšie.

Byť súčasťou

Antoine de Saint Exupéry, ktorý bol pilotom, kedysi povedal: „Lietadlo je pluh, ktorým človek rozoráva vzduch.“ Pilot padáka vzduch nerozoráva, nesie sa v jeho prúdoch a je jeho súčasťou. Veselý piskot vtákov vysoko nad lesmi, ktorý budete pri lete počuť, vás presvedčí o tom, že nielen ľudia lietajú pre radosť. Takéto momenty potom zanechajú v človeku obrovský dojem a radosť, ženú ho vpred a lákajú zažiť to znovu a znovu.

Autorka je spoupracovníčka TRENDU