O čom sa hovorilo na autosalóne v Ženeve? Dominoval Trump, diesel a elektromobily

Lenže dianie na tomto najdôležitejšom európskom autosalóne poznačili tri udalosti, ktoré sa odohrali tesne pred jeho začiatkom a významne ovplyvnili nielen náladu na podujatí, ale ich vplyv bude cítiť v celom automobilovom priemysle.

Obchodná vojna

Hneď prvou udalosťou bolo rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa zaviesť ochranné clá na dovoz ocele a hliníka. Aj keď sú tieto dva sektory z hľadiska zahraničného obchodu, a teda aj HDP Spojených štátov zanedbateľné, rizikom sú pre možné odvetné opatrenia iných štátov, ktoré môžu odštartovať obchodnú vojnu.

Európska únia už avizovala, že v reakcii na krok USA je pripravená zaviesť 25-percentné clá na dovoz motoriek, džínsov či whisky. D. Trump na to reagoval vyhlásením, že v takom prípade významne zvýši clá na import európskych vozidiel do Spojených štátov. Tie sú v prípade osobných áut výrazne nižšie, len 2,5 percenta, v porovnaní s desaťpercentným zaťažením dovozu v Amerike vyrábaných vozidiel do Európy.

Vyhlásenia amerického prezidenta okamžite rozhýbali automobilky združené v Asociácii európskych výrobcov automobilov (ACEA). „Je dôležité upozorniť na fakt, že európski výrobcovia nielen vyvážajú autá do USA, ale majú v krajine aj významné výrobné prevádzky, ktoré vytvárajú množstvo pracovných miest a generujú daňové príjmy. Niektorí európski producenti majú dokonca svoje najväčšie fabriky práve v USA, a nie v EÚ,“ reagoval generálny sekretár asociácie Erik Jonnaert. Príkladom je závod BMW v americkom Spartanburgu, ktorý zamestnáva viac ako desaťtisíc ľudí, pričom denne vyprodukuje 1 400 vozidiel.

Hyundai ukázal čisto elektrický variant modelu Kona. Zdroj: Profimedia.cz

Slovensko nie je mimo hry

Desať percent z celkového obchodu medzi EÚ a USA tvoria produkty nadviazané na automobilový priemysel. Každé piate vozidlo vyrobené v Európe smeruje do USA a na hodnote exportu áut sa americký trh podieľa tridsiatimi percentami, čo z USA robí top destináciu pre európskych výrobcov. Pre USA sú krajiny starého kontinentu tretím najväčším exportným trhom.

Znižovanie emisií komplikuje dopyt po SUV, prepad predajov dieslov a pomalý nábeh elektrických áut

Rozpútanie obchodnej vojny by priamo pocítil aj slovenský automobilový priemysel, predovšetkým závod Volkswagen Slovakia. Spojené štáty sú totiž jeho druhou najvýznamnejšou exportnou destináciou so 16-percentným podielom na tržbách. Bratislavská fabrika totiž vyrába luxusné SUV modely Porsche Cayenne, Audi Q7 a Volkswagen Touareg exkluzívne pre celý svet a v tomto roku sa má pridať aj Audi Q8, ktoré je cielené práve na americký trh.

Odvetné opatrenia zvažuje aj Čína a váhať zrejme nebudú ani iné krajiny, čo môže ochromiť globálny obchod a znížiť krehké oživenie svetovej ekonomiky. To sa následne prejaví aj na Slovensku, ktoré je ako otvorená a proexportne orientovaná krajina závislé od fungujúceho medzinárodného obchodu.

Diesle idú z módy

Ďalšou udalosťou, ktorá silno rezonovala na ženevskom autosalóne, bol verdikt Spolkového správneho súdu v Lipsku z konca februára. Ten rozhodol, že nemecké mestá môžu zakázať premávku dieselových áut s cieľom bojovať proti znečisteniu ovzdušia. Ide o kľúčové rozhodnutie, ktoré môže mať ďalekosiahle následky pre majiteľov približne 12 miliónov dieselových áut v krajine a v extrémnom prípade môže viesť až k vymiznutiu vznetových motorov – najskôr v Nemecku.

Ich podiel na predaji nových áut pritom v Európe už klesá od prevalenia emisného škandálu koncernu Volkswagen v roku 2015. Ten priznal, že do svojich dieselových vozidiel inštaloval podvodný softvér s cieľom umelo znižovať objem vypúšťaných škodlivých emisií oxidu dusíka.

Smrteľné choroby

Približne v sedemdesiatich nemeckých mestách vrátane Mníchova, Stuttgartu a Kolína prekračujú emisie oxidu dusíka limity EÚ. Podľa odhadov zomrie v Nemecku každý rok predčasne desaťtisíc ľudí na choroby spôsobené týmito emisiami. Ďalších 45-tisíc na následky chorôb spôsobených pevnými časticami, ktoré vznikajú najmä v doprave.

Kým v roku 2011 diesle tvorili takmer 56 percent z celkovo predaných áut v Európe, vlani bol ich podiel už len 45 percent, keď ich predaje medziročne klesli o osem percent. Dieselové autá sú pritom pre automobilky v Európe kľúčové, ak chcú splniť prísne limity na emisie oxidu uhličitého stanovené Európskou komisiou. Tie majú do roku 2021 klesnúť na 95 gramov na kilometer oproti 130 gramom v súčasnosti.

Vysoké pokuty

Keďže predaje elektromobilov a hybridných vozidiel zaostávajú, boli to práve diesle, vďaka ktorým sa výrobcom darilo znižovať emisie oxidu uhličitého. Diesle totiž vypúšťajú o pätinu menej emisií CO2 ako benzínové motory.

Ak výrobcovia v termíne nesplnia prísnejšie normy, čakajú ich vysoké pokuty. Za každý gram emisií CO2 prekračujúci limit budú musieť zaplatiť pokutu 95 eur vynásobenú počtom predaných áut. Brusel pritom nedávno prijal nové limity platné od roku 2030, podľa ktorých producenti budú musieť znížiť emisie v porovnaní s rokom 2021 o tridsať percent.

„Krajiny, ktoré nevybudujú dostatočnú infraštruktúru pre elektromobily, by nemali mať právo pokutovať výrobcov za nesplnenie emisných limitov.“ Carlos Tavares, šéf PSA

Aby výrobcovia odštartovali investície do alternatívnych pohonov čo najskôr, stanovila im Komisia aj priebežný cieľ, podľa ktorého musia už do roku 2025 znížiť objem škodlivých emisií o pätnásť percent. K tomu treba prirátať aj zmeny v meraní emisií áut, keď EÚ nahradila štandardné laboratórne testy tými v skutočnej premávke.

Automobilky tak stoja pred veľkým problémom. Čoraz väčšia obľuba veľkých SUV modelov, nízky dopyt po elektromobiloch a prudký pokles predaja dieselových áut v reakcii na plánované zákazy ich vjazdu do miest ako Paríž alebo Londýn podľa výskumnej spoločnosti JATO Dynamics spôsobil, že vlani priemerné emisie CO2 v Európe vzrástli vôbec po prvýkrát za poslednú dekádu. Ak sa situácia nezmení, automobilkám v Európe s výnimkou Toyoty hrozí, že v roku 2021 nesplnia emisné limity stanovené Bruselom a budú musieť platiť miliardové pokuty.

Menšie autá bez dieslov

Aj preto v Ženeve viacero automobiliek nanovo definovalo svoj postoj k dieslu ako k technológii. Toyota oznámila, že koncom tohto roka prestane v Európe ponúkať osobné autá s dieselovými motormi a viac sa sústredí na hybridné motorizácie. Vznetové agregáty však ostanú vo veľkých SUV, pick-upoch a úžitkových autách. V súčasnosti tvoria diesle len menej ako desať percent z celkových predajov japonskej automobilky na starom kontinente.

Fiat Chrysler zvažuje rovnako vypustiť dieselové motory zo svojej ponuky v Európe.