Graf vývoja nezamestnanosti v únii tak od roku 2008 pripomína cestu do kopca, len s malým poklesom v prvej polovici roku 2011. A to Eurostat v materiáloch o septembrových číslach ešte spresnil svoje výsledky za august, takže sa ukázalo, že na teraz uvádzaných 12,2 percenta a 11 percent sa vlastne EÚ a eurozóna vyšplhala už v druhom prázdninovom mesiaci. Pre novinárov z takých kúziel štatistiky plynula menšia dilema – dosiahla v septembri nezamestnanosť nové maximum alebo vlastne od augusta stagnovala?

Ale to sú hry s interpretáciou čísiel, ktorých trend a základný zmysel sa nemení: Európa má teraz obrovský problém s tým, že ľudia v nej žijúci nemôžu nájsť prácu. A problém je o to nepríjemnejší, že štatistici ukazujú predovšetkým na veľký počet mladých ľudí pod 25 rokov, ktorí prácu nemajú. V celej únii to bolo v septembri takmer 5,6 milióna (23,5 percenta), v eurozóne žilo vyše 3,5 milióna (24,1 percenta) z nich.

Na Slovensku, kde je podľa metodiky Eurostatu nezamestnanosť už dlhší čas len s drobnými výkyvmi stabilne na 14 percentách, je bez práce 65-tisíc mladých ľudí (31,1 percenta). Je to viac než celoeurópsky priemer, ťahaný hore krajinami ako Nemecko či Rakúsko, a navyše toto číslo ukazuje medziročný pokles. V septembri 2012 bolo na Slovensku podľa Eurostatu bez práce 34,4 percenta mladých.

Najhoršie sú na tom stále mladí ľudia v Grécku, Španielsku a Chorvátsku, kde je bez práce viac ako polovica z nich. Vo chvíli, keď iné štatistiky ukazujú technický koniec hospodárskej recesie v Európe, je pokračujúci rast nezamestnanosti zlou správou. Jednoznačne to v reakcii na posledné údaje vyhlásil európsky komisár pre zamestnanosť a sociálne veci László Andor. „Neprijateľne vysoký počet ľudí bez práce ohrozuje ekonomickú obnovu únie ako celku,“ uviedol. „Výrazný ekonomický rast v Európe nie je možný, keď 26,9 milióna ľudí nemôže nájsť prácu.“

Jeho najnovšie rady, čo so situáciou robiť, však v Bruseli nezazneli prvýkrát. Európska komisia opakovane hovorí o potrebe proaktívnej politiky zamestnanosti v členských krajinách, zvyšovaní pružnosti pracovného trhu a špeciálnych programoch, ktoré by pomohli so zamestnávaním mladých, ktorí by mali mať nárok dostať prijateľnú ponuku práce najneskôr štyri mesiace po skončení školy. Aj členské krajiny nedávno na samite preberali nezamestnanosť a zelenú okrem iného dostal nápad komisie do budúcnosti starostlivo sledovať vývoj nezamestnanosti a s ňou spojené trendy tak, aby bolo možné sa na prichádzajúce problémy pripraviť a lepšie na ne reagovať.

Pozitívnou správou nepríjemných štatistík by mohlo byť, že strmý rast nezamestnanosti v EÚ sa v posledných mesiacoch spomaľuje. Upravené zhodné čísla z augusta a septembra by mohli ukazovať na možnosť, že už sa dosiahol vrchol kopca na štatistickom grafe.

Správa Európskej komisie o tohtoročnom vývoji na pracovnom trhu navyše pripomína, že kľúčovou otázkou je, či je teraz vysoká nezamestnanosť dôsledkom štruktúrnych problémov ekonomík, alebo ju spôsobili cyklické výkyvy ich výkonu. Situácia a štruktúra onej skupiny nezamestnaných sa v členských krajinách výrazne líši, z toho podľa autorov správy plynie, že celoeurópske riešenia môžu fungovať len do určitej miery, lebo každá krajina rieši svoje vlastné špecifické problémy.

Dosiaľ vlády častejšie reagovali na rastúcu nezamestnanosť ako na súčasť štruktúrnych problémov svojich ekonomík, ktoré riešili reformami a rozpočtovými škrtmi. Podľa posledných zistení by však cyklické výkyvy mohli v niektorých krajinách mať na nezamestnanosť väčší vplyv, než sa doteraz myslelo. Podobné závery podporujú politiku, ktorá zdôrazňuje nevyhnutnosť aktívnej tvorby pracovných miest, úpravy miezd a podobné opatrenia. Dobrou správou by to zrejme bolo pre krajiny najhoršie postihnuté nedávnou krízou, zmiernil by sa tlak na ďalšie škrty a úsporné opatrenia.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.