Čo zostane mestám po olympiáde

Slovenská vláda sa prihlásila k snahe susedného Poľska usporiadať spolu Zimné olympijské hry v roku 2022. Okamžite sa rozprúdili debaty, či si to krajina môže dovoliť a či sa takáto obrovská akcia neskončí aj obrovskými dlhmi. Médiami prešli príbehy miest, ktoré olympiádu nakoniec vyhrali: ako vzor úspešných sa uvádzajú Tokio (1964) či Barcelona (1992). Naopak, veľké dlhy a nevyužité zariadenia zanechali hry v Montreale (1976) alebo Aténach (2004). Kanade trvalo splatenie výstavby 30 rokov, Grécko sa s obrovským zadlžením, ku ktorému prispela aj olympiáda, stále borí.

Ako však dopadli mestá, ktoré v hlasovaní Medzinárodného olympijského výboru neuspeli? Čo zostalo po mesiacoch a rokoch kreslenia plánov, zostavovania rozpočtov, organizovania projektov? Aj tu sú rovnako pozitívne, ako aj negatívne príbehy. Tým svetlým je New York, ktorý neuspel v súboji s posledným dejiskom hier Londýnom.