Čo znamená vyrábať BMW v Afrike

Po ceste z letiska vidieť Johannesburg ako metropolitné mesto, ktoré sa so svojimi mrakodrapmi a širokými cestami preplnenými autami všetkých možných značiek ničím nelíši od iných svetových metropol. Čo človeku udrie hneď do očí, sú všadeprítomné ploty. Či ide o luxusný obytný komplex alebo jednoduché tehlové domy, všetky majú okolo vybudované ploty.

Bezpečnostné služby sú pre vysokú kriminalitu v Juhoafrickej republike druhé najziskovejšie odvetvie po ťažbe

Tie bohatšie sú navrchu obohnané elektrickým drôtom, chudobnejšie si vystačia aj so sklenenými črepmi. „Kriminalita je v krajine problémom, preto je po ťažobnom priemysle druhé najziskovejšie odvetvie práve oblasť bezpečnostných služieb,“ hovorí ochrankár Gilbert Odendaal. Aj preto večer nevidieť na uliciach zaparkované autá, všetci si ich nechávajú v garáži. Ráno by ich totiž nemuseli nájsť vôbec – alebo rozobrané na skrutky.

Zdroj: BMW

Novinárska návšteva preto prebieha podľa scenára: nasadnúť do auta, odviezť sa na miesto, vybaviť a rýchlo naspäť do vozidla. Odísť z hotela na prehliadku okolia nám ochrankár neodporúča, keďže pár dní predtým tu počuli streľbu. Požičať si auto a ísť do Johannesburgu, ktorý je približne hodinu cesty od hotela, nám takisto v podstate zakazuje. Nie je to bezpečné.

Návštevu školy v Soshanguve, čo je jedna z mnohých mestských častí obývaných výhradne černošským obyvateľstvom, zase zvažovali zrušiť, keďže deň predtým boli v tejto časti menšie potýčky. A tak krajinu vidíme len z auta alebo z miest, ktoré BMW naplánovalo.

Nie tá pravá Afrika

O Juhoafrickej republike sa hovorí, že je najmenej africkým štátom čierneho kontinentu. Ľudia, ktorí tu hľadajú pravú Afriku, sú sklamaní. V krajine panuje relatívna čistota, je tam dobrá infraštruktúra a štátne inštitúcie fungujú na európskej úrovni. Napriek tomu ju stále trápi veľká chudoba, jedna z celosvetovo najvyšších úrovní nezamestnanosti a vysoký podiel ľudí nakazených vírusom HIV.

Jej pýchou je miestny automobilový priemysel. V krajine sa v súčasnosti vyrába približne sedemdesiat percent všetkých áut vyprodukovaných v Afrike. Svoje závody tu majú takmer všetky veľké automobilky ako BMW, Volkswagen, Mercedes, Nissan, Ford, General Motors, Renault či Toyota. Zastúpenie má však aj indický Tata Motors či čínsky FAW. Minulý rok ohlásila masívnu investíciu aj čínska štátna automobilka BAIC.

Automobilový priemysel sa na HDP krajiny podieľa viac ako siedmimi percentami a na exporte takmer pätnástimi. Výroba áut a súvisiacich komponentov dáva prácu približne stotisíc ľuďom a ďalšie státisíce sú na ňu nepriamo nadviazané.

Podľa údajov medzinárodnej asociácie výrobcov automobilov OICA sa predvlani v JAR vyprodukovalo 615-tisíc vozidiel, z toho viac ako polovicu tvorili osobné autá. Medziročne stúpla produkcia o necelých deväť percent. Krajina tak patrí medzi dvadsaťpäť najväčších výrobcov na svete, no jej podiel na celosvetovej produkcii je len sedem desatín percenta.

Za úspešným príbehom juhoafrického automobilového priemyslu je cielená štátna podpora vo forme rôznych programov zameraných či už na zníženie dovozných ciel alebo investičných stimulov. Cieľom vlády je zvýšiť výrobu áut v krajine do konca desaťročia na 1,2 milióna, ako aj dosiahnuť väčšiu lokalizáciu komponentov.

BMW rastie

Napriek veľkej rozlohe krajiny sa automobilová výroba sústreďuje v troch provinciách – Východné Kapsko, Gauteng a KwaZulu-Natal. Závod BMW, kam smerujeme, sídli v meste Rosslyn, severozápadne od hlavného administratívneho centra krajiny Pretória. Autá mníchovskej automobilky sa tu vyrábajú od roku 1968, vtedy ešte prostredníctvom lokálnej firmy Praetor Monteerders. BMW firmu kompletne prevzalo o sedem rokov neskôr a tunajšia fabrika sa tak stala prvým závodom automobilky mimo Nemecka.

Zdroj: BMW

Výroba sa sústredila na viacero modelov, ale v malých objemoch, keďže kvôli vysokým dovozným clám bola obmedzená len na potreby lokálneho trhu. Zmena prišla až po páde apartheidu v roku 1994, keď skončilo embargo uvalené na krajinu a nemecký koncern sa rozhodol premiestniť do krajiny produkciu trojkového radu. Najpredávanejší model mníchovskej automobilky už nebol určený pre lokálny trh, ale fabrika sa zamerala na export.

V roku 1996 BMW investovalo do juhoafrického závodu šesťdesiat miliónov amerických dolárov, aby spĺňal medzinárodné štandardy, a o tri roky neskôr sa produkcia rozbehla naplno. Fabrike zostalo zameranie výhradne na trojkový rad, ktorý dodávala aj na trhy v Európe, Austrálii, Ázii, Južnej a Severnej Amerike či na Blízky východ.

Fabrika BMW v Rosslyne sa dá ľahko prehliadnuť. Nevýrazné budovy splývajú s okolitými firmami dodávateľov či neďalekým závodom Nissanu. Odlíšiť, kde sa končí jedna a začína sa druhá, je ťažké. Cestu do závodu lemujú obydlia, takzvané townshipy. Ide o mestské časti obývané výhradne černošským obyvateľstvom.

Tie vznikli v časoch apartheidu ako súčasti bantustanov, čo boli umelo vytvárané územia pre černochov v Južnej Afrike a v Juhozápadnej Afrike (dnešná Namíbia). Cieľom bolo segregovať príslušníkov jednotlivých etnických skupín tak, aby vznikli etnicky homogénne územia na základe farby pleti a príslušenstva ku kmeňu, pričom presídľovanie prebiehalo násilne a pohyb medzi jednotlivými územiami bol obmedzený.

Za úspešným príbehom juhoafrických automobiliek je aj cielená štátna podpora. Zdroj: BMW

Roboty pre Afriku

V okolí závodu i priamo v ňom panuje stavebný ruch. Fabrika v Rosslyne totiž od roku 2018 začne namiesto trojkového radu produkovať malé SUV X3. To sa doteraz vyrábalo v americkom Spartanburgu, ktorý pre celosvetovo vysoký dopyt po SUV modeloch však už kapacitne nestíha. BMW preto zainvestovalo do juhoafrickej automobilky viac ako štyristo miliónov eur, čo je rekord pre tunajší automotive priemysel. Pribudne nová karosáreň a úpravami prejde aj montážna hala, keď sa zdvihne strecha o sedem metrov.

Roboty vo fabrike v Rosslyne sú špeciálne upravené na tunajšie podmienky tak, aby zvládli kolísanie dodávok elektrickej energie

Práve nedostatok miesta v závode cítiť. Fabrika má viac ako štyridsať rokov a na aktuálne objemy, no hlavne technológie nebola stavaná. V karosárni sa roboty pohybujú na milimetrové vzdialenosti od stropu a stien.

Problémom v Južnej Afrike sú nestabilné dodávky elektriny, ktoré sa zhoršili najmä v posledných dvoch rokoch. Štátny výrobca energie totiž v snahe vyhnúť sa blackoutu obmedzil v časoch veľkého dopytu dodávky pre veľkých odberateľov. „V našom závode sme s tým nemali problémy, no dotklo sa to niektorých našich dodávateľov,“ vysvetľuje počas prehliadky fabriky Ralf Schieder, ktorý má v podniku na starosti výrobu a logistiku. Roboty nasadené v Rosslyne sú však špeciálne upravené na tunajšie podmienky tak, aby zvládli kolísanie dodávok elektrickej energie.

Zdroj: BMW

Aktuálne je v starej karosárni nasadených dvesto robotov a po dokončení novej v tomto roku pribudne ďalších tristo. V celej fabrike je však stále vidieť vysoký podiel manuálnej práce. Pri nízkej cene práce v JAR (v porovnaní so západnou Európou) nemá zmysel masívne nasadzovať roboty do výroby, keďže návratnosť takejto investície by bola príliš dlhá. Kapacita juhoafrického závodu je 75-tisíc vozidiel ročne, no zamestnáva 3 600 ľudí.

Na porovnanie, slovenská automobilka Kia Motors Slovakia v Žiline vyrába približne s rovnakým počtom zamestnancov takmer päťnásobne viac automobilov. Tomu zodpovedá aj pomalšie tempo výroby, ktoré je v Rosslyne tristo vozidiel denne. Závod funguje na tri zmeny, päť dní v týždni. „Zvyšovať kapacitu pre nás momentálne nemá zmysel. Vyžiadalo by si to ďalšie investície do zariadení. Je pre nás jednoduchšie pridať novú zmenu cez víkend,“ vysvetľuje R. Schieder.

Jedna mzda pre celú rodinu

Počas prehliadky závodu viackrát padne otázka na mzdy. Podľa R. Schiedera je tu priemerný plat