Čo zabránilo rozhoreniu vojny o Náhorný Karabach? Obavy o rúry

Arménsko podpísalo v máji 1994 s Azerbajdžanom namiesto mierovej zmluvy iba dohodu o zastavení bojov. Úsilie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) o nájdenie mierového riešenia viazlo a znepriatelené strany prímerie často porušovali. Nikdy však nie s nasadením takého ťažkého arzenálu ako tento mesiac.

Tanky, delostrelectvo, lietadlá, vrtuľníky – to bola iná liga – desivá a vyššia než obvyklé prestrelky z automatov a guľometov. Veľmoci promptne dotlačili obe strany k zastaveniu bojov. Na viac sa momentálne nezmohli, hoci by to bolo krajne žiaduce.

Kde ho nájdeme

Driemajúci, no sporadicky vybuchujúci ozbrojený konflikt v Náhornom Karabachu patrí medzi štvoricu takzvaných zamrznutých medzinárodnoprávnych sporov, ktoré sa vynorili po rozpade sovietskeho impéria.

V zásade ide o zrážku priorít pri rozhodovaní o tom, čo má pred čím prednosť. Či právo na udržanie územnej celistvosti štátu alebo právo na sebaurčenie a plné osamostatnenie nespokojných národnostných, náboženských či územných celkov.

S touto dilemou si neporadilo Gruzínsko, a to v spore s dvoma separatistickými územiami: Abcházskom a Južným Osetskom, ktoré sa odtrhli bez dohody s Tbilisi. V dôsledku toho ostali bez medzinárodnoprávneho uznania s výnimkou Ruska, Venezuely, Nikaraguy a Nauru.

Ani Moldavsko nikdy nepristúpilo na požiadavky separatistického Podnesterska. Nedokázalo ho odradiť od vyhlásenia samostatnosti a neprinútilo tzv. Podnesterskú moldavskú republiku ani vojenskou silou, aby sa jej zriekla.

Náhorný Karabach býva na mapách zobrazovaný v dvoch podobách. Prvá znázorňuje Národnú karabašskú autonómnu oblasť Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky. Tvorí uzavretú enklávu v Azerbajdžane a súčasná vláda v Baku by pravdepodobne pristúpila na rokovanie o autonómii takéhoto celku.

Azerbajdžan však utrpel vo vojne so separatistami, ktorým prišlo na pomoc Arménsko, územné straty. Rozšírený Náhorný Karabach má preto na podrobnejších mapách okolo seba farebne vytieňovaný pás, zvyčajne označovaný ako „územie okupované arménskymi silami“.

Medzinárodne neuznanej Náhornej karabašskej republike (NKR) to prinieslo praktickú výhodu – prestala byť enklávou a hraničí na západe s Arménskom a na juhu s Iránom.

Majú obchodného ducha

Hlavným mestom ostal zo sovietskej éry päťdesiattisícový Stepanakert. Trojnásobne väčší de facto štát je prezidentskou republikou s náležitými formálnymi atribútmi krajiny s pluralitnou demokraciou. K tej má zhruba tak blízko, alebo tak ďaleko, ako susedné Arménsko, pravda, s prihliadnutím na obmedzenia vynútené permanentným vojnovým stavom s Azerbajdžanom.

Prezident Bako Saakovič Saakjan (55) je rodák zo Stepanakertu a je to mocný muž – bol ministrom vnútra (1999 — 2001), ministrom pre vnútornú bezpečnosť (2001 — 2007) a počas vojny s Azerbajdžanom vysokým dôstojníkom náhornokarabašskej domobrany.

Bojujúcim stranám pristrihli krídla nadnárodné investorské skupiny, ktorým prekáža kanonáda v tesnej blízkosti plynovodov a ropovodov

Silové zložky NKR podliehajú branno-bezpečnostným štruktúram Arménska. Aj hospodársky je malá republika s rozlohou vyše štvrtiny Slovenska napojená na Arménsko. Platí sa v nej arménskym dramom, čo uľahčuje zahraničným investorom, ktorí prichádzajú do arménskej metropoly Jerevanu, zvažovať aj vklady do náhornokarabašskej agroprodukcie (ovocie, hrozno, vinárstvo), do telekomunikácií, ťažby zlata a medi, prípadne do turistických služieb.

Vojna s Azerbajdžanom pred dvadsiatimi rokmi viedla k masovému presídľovaniu. Arméni v súčasnosti tvoria okolo 95 percent obyvateľov NKR.

Národnostná a náboženská kresťanská kohéznosť zbližuje NKR s početnou a vplyvnou arménskou diaspórou. V americkom Kongrese ju zastupuje Armenian National Committee of America (ANCA) a má zástupcov v najvyšších politických, hospodárskych a spoločenských kruhoch.

Arménska diaspóra si vyslúžila v Severnej Amerike a v západnej Európe chvályhodnú povesť podnikavej zložky prisťahovalcov s hlbokým vlasteneckým cítením. Jej korene siahajú do začiatku 20. storočia, keď státisíce Arménov utekali pred genocídou z Osmanskej ríše.

Obchodného ducha majú aj obyvatelia Náhorného Karabachu. Mnohí neváhajú cestovať za obchodmi ani do Azerbajdžanu a do okolitých štátov a regiónov južného Kaukazu vrátane severného Iránu, kde tušia po uvoľnení hospodárskych sankcií neopakovateľné príležitosti. Ide najmä o oblasti obývané miestnymi Azerbajdžanmi, pretože poznajú ich jazyk, mentalitu a zvyky.

Horúci dych Turecka

V osemdesiatmiliónovom Iráne žije približne 15 miliónov Azerov, čo je podstatne viac ako v deväťmiliónovej domovine – Azerbajdžane. Signalizuje to náboženskú spriaznenosť prevažne šiítskeho Azerbajdžanu s väčšinovo šiítskym Iránom, ktorá poskytne Teheránu, pokiaľ Západ bude s uvoľňovaním ostávajúcich sankčných obmedzení pokračovať, lákavú príležitosť ovplyvňovať správanie Azerbajdžanu doma i v regióne.

Najlepšie si je toho vedomé Turecko, ktoré sa po páde Sovietskeho zväzu pasovalo za veľkého brata svojho azerbajdžanského suseda. Ankara si tým plní sen o