Čo urobiť s Európou, aby získala stratenú dôveru

Telefóny zvonia, nikto neodpovedá. Vrcholoví politici, ktorí donedávna kričali, mlčia. Na uliciach, v baroch, v metre rastie agresia. Voliči brexitu napádajú druhých len za to, že nemajú čisto britský prízvuk. S jasnou pointou: „LEAVE!“ Na druhej strane, mladí verejne odsudzujú starších, ktorí de facto rozhodli o brexite. Veľká Británia sa po piatku, keď boli výsledky referenda známe, ocitla v chaose, kde si ľudia nadávajú, nikto nevie, čo sa bude diať najbližšie dni a ako prebehne samotný odchod krajiny z Európskej únie.

Krajina je rozpoltená. Viac ako polovica zúčastnených voličov Spojeného kráľovstva minulý týždeň ukázala Európskej únii chrbát, ak nie rovno prostredník. Britský premiér David Cameron, ktorý podporoval zotrvanie v reformovanej Únii, ohlásil svoju rezignáciu, odísť by mal v októbri. „Rokovania s EÚ [o vystúpení] musia začať s novým premiérom,“ povedal pred svojou rezidenciou na Downing Street 10.

Jeho rozhodnutie z roku 2013 kontrovať populistom a euroskeptikom zo Strany nezávislosti (UKIP) predvolebným prísľubom referenda o zotrvaní v Únii sa môže do histórie zapísať ako najväčšia politická chyba v mierovej histórii Spojeného kráľovstva. Väčším zlyhaním bolo azda len ustupovanie agresívnej politike Adolfa Hitlera, ktoré viedlo k druhej svetovej vojne.

Čierny piatok

Výsledok referenda hodnotí ako zlý väčšina analytikov. Slovenský ekonóm pôsobiaci na University of Chicago a člen bankovej rady NBS Ľuboš Pástor ho považuje za najhoršiu správu tohto roka. „Nabúrava dlhodobý proces európskej integrácie, čím Európu oslabí, a môže v konečnom dôsledku viesť k jej úplnému rozpadu,“ myslí si o volaní po obdobných referendách aj v iných krajinách.

Existujú však aj pozitívne scenáre, napríklad ten, kde by brexit viedol k užšej spolupráci zvyšku Únie

„EÚ sa odchodom Spojeného kráľovstva oslabí navonok, keďže jej dôležitosť vo svete sa ešte hlbšie prepadne. Dovnútra zasa stratí silného člena, ktorý ju zvykol tlačiť protrhovým a reformným smerom,“ dodáva ekonóm pre TREND. Okrem toho prízvukuje, že európski politici budú musieť najbližšie mesiace riešiť brexit na úkor problémov zadlženia, jednotnej meny a migrácie. „Existujú však aj pozitívne scenáre, napríklad ten, kde by brexit viedol k užšej spolupráci zvyšku Únie,“ myslí si Ľ. Pástor.

Ekonomické dopady hlasovania o výstupe boli v prvých dňoch také, ako sa predpokladalo. Libra voči euru oslabila o šesť-sedem percent, voči doláru ešte viac: na 31-ročné minimum. Akciové indexy v Británii i na celom svete padli. Finančné spoločnosti postupne potvrdzujú svoje varovania, že v prípade vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ budú musieť presťahovať mnohé svoje prevádzky z londýnskej City na kontinent. Hlavné mesto kráľovstva tak zrejme príde o tisícky lukratívnych pracovných miest.

Zdroj: SITA/Marek Mrviš

Škótska premiérka Nicola Sturgeonová v reakcii na zverejnenie výsledkov vyhlásila, že druhý miestny plebiscit o nezávislosti je „veľmi pravdepodobný“ a vláda ho začína pripravovať. Škóti totiž hlasovali prevažne za zotrvanie v Únii, v pomere 62:38. Podobná snaha o ďalšie referendum v Severnom Írsku, ktoré vystúpením kráľovstva stratí jednoduchý kontakt so zvyškom ostrova, bola predbežne zamietnutá.

Piatok po referende označil slovenský podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič za jeden z najčiernejších dní v histórii EÚ. „Teraz bude maximálne dôležité, aby sa stabilizovali finančné trhy, bankový sektor a aby sme sa začali pripravovať na čo najprofesionálnejší priebeh rokovaní o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie,“ dodal slovenský eurokomisár.

Najprv ústavné problémy...

Ako v reakcii zdôraznil predseda Európskej rady Donald Tusk, zatiaľ hlasovaním nenastáva žiadne právne vákuum: samotným referendom ešte krajina z Únie nevystupuje. Najprv toto rozhodnutie musí vláda Británie Bruselu oficiálne ohlásiť, až potom sa začnú rokovania o vystupovaní. Rozhodnutie voličov z Únie vystúpiť však už niečo znamená - a to, že výnimky, ktoré si Spojené kráľovstvo dohodlo pre prípad, že v Únii zostane, schválené nebudú. Išlo najmä o nevyplácanie sociálnych dávok a daňových úľav ekonomickým migrantom z ostatných členských krajín hneď po príchode na ostrovy.

Premiér D. Cameron môže teraz ešte výsledok referenda konzultovať s britským parlamentom, pretože plebiscit na ostrovoch oficiálne záväzný nie je. V Dolnej snemovni je väčšina poslancov proti vystúpeniu z EÚ. Možnosťou sú teda v prípade nerešpektovania vôle ľudu aj predčasné voľby. Problémom s oznámením rozhodnutia vystúpiť môže byť aj to, že by naň mal prikývnuť aj škótsky parlament, ktorý je ešte viac proti vystúpeniu ako ten „celokráľovský“.

Obdobie neistoty, ktorá veľmi negatívne vplýva hlavne na ekonomiku, tak môže trvať aj niekoľko mesiacov, pretože Británia nemá písanú ústavu, ktorá by jasne definovala, ako v takýchto prípadoch postupovať. Každopádne, maximálne v októbri by mal byť známy nový líder vládnej Konzervatívnej strany. Doteraz sa v tomto kontexte špekulovalo hlavne o bývalom starostovi Londýna Borisovi Johnsonovi.

...potom dva roky rokovaní

Po zaslaní oznámenia o vystúpení z Únie Európskej rade budú nasledovať minimálne dva roky rokovaní o tom, ako budú vyzerať politické a hospodárske vzťahy dvadsaťsedmičky s Britániou po vystúpení. Rokovania by mali smerovať k dohode o obchodných a investičných pravidlách, ale aj o vízových povinnostiach či prípadnom voľnom pohybe pracovných síl. Týkať sa teda budú aj osudu desiatok tisíc Slovákov žijúcich v Británii či investície automobilky Jaguar Land Rover pri Nitre.

Možností, ako nanovo usporiadať vzťahy, je viacero. Takzvaný nórsky model by naďalej vyžadoval platenie finančných príspevkov do spoločného rozpočtu, prijímanie väčšiny bruselských regulácií, ako aj voľný pohyb pracovných síl. Teda všetky kľúčové argumenty, ktoré kritizovala a na ktorých stála kampaň brexitu. Švajčiarsky model, v ktorom si krajina vyrokúva veľké množstvo bilaterálnych zmlúv, Únia nepreferuje.

Ozývajú sa tiež hlasy, že Únia by mala byť vo výstupových vyjednávaniach extra tvrdá, aby vyslala signál, že z klubu nechce nechať krajiny len tak ľahko odchádzať

Vyhlásenie jej lídrov Martina Schulza, Donalda Tuska, Jean-Clauda Junckera a Marka Rutteho, premiéra Holandska ako predsedajúcej krajiny, zatiaľ hovorí iba o tom, že dohoda bude musieť „zohľadňovať záujmy oboch strán a bude musieť byť vyvážená z hľadiska práv aj povinností“. Predstaviteľom Únie sa nepáči najmä niekoľkomesačné obdobie neistoty, kým požiadavku o výstup z EÚ oficiálne predstaví nový britský premiér alebo premiérka. Kriticky sa o odklade vyjadril šéf europarlamentu Martin Schulz, ako aj líder liberálnej frakcie Guy Verhofstadt.

Ozývajú sa tiež hlasy, že Únia by mala byť vo výstupových vyjednávaniach extra tvrdá, aby vyslala signál, že