Najhoršie opatrenia
Verejné financie
Konsolidácia – najmä formou zvyšovania príjmov a šktrania investícií, zvýšenie deficitu v roku 2014.
Zmeny v druhom pilieri – zníženie príspevkov, presun sporiteľov do nízkovýnosových fondov.
Investície s otáznou návratnosťou – Mochovce, PPP obchvat Bratislavy.
Zdravotníctvo
Zrušenie poplatkov v ambulanciách – lekári hľadajú iné cesty (v neprospech pacienta), ako si nahradiť výpadok týchto príjmov.
Nová Univerzitná nemocnica Bratislava – ministerstvo pre ňu vybralo nevhodnú lokalitu a pochybnosti sú aj o výhodnosti projektu realizovaného ako PPP.
Regulácia reexportu liekov – podľa Európskej komisie boli pravidlá zákazu vývozu liekov zle nastavené a nakázala ich upraviť tak, aby neboli v rozpore s pravidlom o voľnom pohybe tovarov.
Školstvo
Regulácia počtu žiakov na stredných školách – v roku 2013 sa zaviedol prospechový limit prijímania
Plytvanie v europrojektoch – Operačný program Vzdelávanie bol najmenej úspešný v čerpaní peňazí z eurofondov. Kvôli tomu, že do roku 2013 sa neminuli všetky vyčlenené prostriedky, Slovensko prišlo o 13,7 milióna eur.
Právo veta na obsadenie pozície riaditeľa – umožňuje zriaďovateľovi školy neprijať návrh rady školy na kandidáta na riaditeľa (v čase uzávierky TRENDU bolo opatrenie v parlamente).
Energetika
Kúpa Slovenských elektrární – o ktorú sa vláda usiluje, nemá pre spotrebiteľov žiaden zmysel.
Zákopová vojna s Enelom, majiteľom Slovenských elektrární – znižuje dôveryhodnosť Slovenska medzi investormi. Podobný efekt má aj pokútne odoberanie cenových garancií obnoviteľným zdrojom.
Doprava
Vlaky zadarmo – nákladne opatrenie, ktoré odoberá železniciam zdroje potrebné na zlepšovanie služieb.
Čudný tender – modernizáciu železnice pri Trenčíne za 245 miliónov eur získala firma TSS Grade. Pre pochybnosti Bruselu sa na jej financovanie radšej nepoužili eurofondy, ale štátny rozpočet.
Elektronické mýto – predražená zákazka na palivové karty skončila v cyperskej schránkovej firme. Verejná súťaž navonok vyzerá ako ušitá pre vybraného uchádzača.
Dane
Zvyšovanie daní – zvýšenie firemnej dane pôvodne na 23 percent, dnes 22 percent a zavedenie druhej sadzby pre fyzické osoby s najvyššími príjmami 25 percent konkurenčne znevýhodnilo Slovensko.
Opakované zvyšovanie zaťaženia živnostníkov – v niektorých prípadoch platia živnostníci vyššie dane či odvody ako zamestnanci s porovnateľným príjmom.
Daňové licencie – v kombinácii so skresaním umorovania starších daňových strát štát firmy pripravil o časť daňových výdavkov.
Trh práce a podnikateľské prostredie
Konzervatívny Zákonník práce – napriek kontrolným orgánom, ktoré majú právo a povinnosť riešiť netransparentné pracovné podmienky, sa volil prístup všeobecného sprísňovania pracovného práva.
Rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa – firmy tak mzdovú politiku nemajú vo vlastných rukách.
Investičné stimuly – zmena pravidiel umožňuje prideľovať ich aj firmám, ktoré neprijmú nových zamestnancov a neinovujú výrobu.
Najlepšie opatrenia
Verejné financie a trh práce
Zlepšenie udržateľnosti verejných financií – predlžovanie dôchodkového veku, zníženie valorizácie dôchodkov, zníženie deficitu.
Zlepšenie výberu daní.
Lacnejšia práca – zníženie ceny práce nízkopríjmových zamestnancov cez odpočítateľnú položku na zdravotné odvody a zavedenie súbehu sociálnych dávok a mzdy.
Zdravotníctvo
Zavedenie modelu PCG – pri rozdeľovaní financií sa pozerá na chorobnosť, vďaka čomu je financovanie zdravotných poisťovní spravodlivejšie.
Rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov – chronických pacientov by mali viac liečiť sami a menej ich posielať k špecialistom.
Otvorená nemocnica – cieľom je stransparentnenie nemocníc cez kontaktné miesto pre pacientov.
Školstvo
Zavedenie duálneho vzdelávania – prepája školy s praxou a má zatraktívniť technické odbory.
Zvyšovanie platov učiteľom – v roku 2013 vláda zvýšila o päť percent platy učiteľom, rovnako nepedagogickým pracovníkom, zvýšenia o päť percent sa dočkali učitelia aj v roku 2014.
Viac peňazí pre materské školy – 113 škôlok dostalo z dotácií spolu 10 miliónov eur na rozšírenie kapacít.
Energetika
Podpora budovania nových energetických prepojení – plynovody a elektrické vedenia zlepšujú perspektívu pološtátnych firiem a znižujú závislosť od Ruska.
Zabezpečenie plynu pre Ukrajinu – pomohlo východnému susedovi čeliť ruskému tlaku a zároveň zvýšilo dôveryhodnosť Slovenska.
Doprava a výberové konania
Diaľnic pribúda – v roku 2014 bolo rozostavaných historicky najviac diaľničných úsekov. V tomto roku by sa do užívania malo odovzdať takmer 59 kilometrov. Viac na koľajnice – nákupy nových vlakov a električiek zvyšujú kvalitu cestovania.
Zavedenie elektronického trhoviska – vytvára predpoklady na to, aby sa v menších a jednoduchších verejných súťažiach eliminovala korupcia a klientelizmus.
Tendre bez schránok – schránkové firmy s utajenou vlastníckou štruktúrou už nebudú môcť vyhrávať verejné súťaže. Problém je, že konečný užívateľ výhod zostáva naďalej utajený.
Dane
Kontrolný výkaz DPH – ide o najefektívnejší nástroj v boji proti daňovým únikom a podvodom.
Zvýšenie daňového zaťaženia živnostníkom – zrovnoprávnenie zaťaženia so zamestnancami, utlmilo to zneužívanie štatútu živnostníka.
Úľava na vedu a výskum – i keď firmy volajú po jej zvýšení, aj dočasná výška podporuje kvalitu podnikateľského prostredia.
Podnikateľské prostredie
Spájanie úradov – v rámci reformy verejnej správy (ESO) sa niektoré agendy spojili do jedného úradu.
Chýbajúce opatrenia
Zdravotníctvo
Zastavenie zadlžovania štátnych nemocníc – podľa aktuálnych údajov nemocniciam narástli straty, jednoznačne sa podľa analytikov nedá potvrdiť ani deklarované zníženie tempa rastu nového dlhu.
Zákon o mzdách zdravotníkov – na jednotnej legislatíve o platovom ohodnotení všetkých zdravotníckych pracovníkov pracuje rezort od nástupu druhej Ficovej vlády, doteraz bez výsledku.
DRG a eHealth (elektronické zdravotníctvo) – malo viesť k spravodlivejším platbám pre nemocnice a jednoduchšej výmene informácií, termín ich zavádzania sa opäť odsunul.
Školstvo
Zákon o financovaní škôl – mal zaviesť zmenu v spôsobe financovania základných a stredných škôl vrátane špeciálnych, konkrétne so zohľadnením počtu tried a počtu žiakov v triedach, doteraz legislatíva nie je prijatá.
Regulácia počtu vysokých škôl – D. Čaplovič na začiatku volebného obdobia vyhlásil, že nepodporí vznik žiadnej ďalšej súkromnej vysokej školy. Krátko nato, vláda odobrila vznik Goetheho univerzity v Bratislave.
Ozdravenie Slovenskej akadémie vied – sa plánovalo jej transformáciou na autonómne vedecké pracoviská, za tejto vlády sa to nestihne.
Energetika a doprava
Zníženie cien elektriny – štát presúva na spotrebiteľov poplatky, z ktorých nič nemajú. Cez poplatky tak núti spotrebiteľov napríklad dotovať bane.
Informatizácia verejnej správy – napriek minutým stovkám miliónov eur sú slabé výsledky a očakáva sa prepadnutie eurofondov.
Budovanie infraštruktúry železníc a MHD – prebieha pomaly a dokončené stavby sa nevyužívajú naplno.
Bratislavský obchvat PPP – príprava si zaslúži precíznejšie skúmanie prepravných tokov. Analýza vychádza z predpokladu, že štát na obchvat nemá peniaze. To je však vec priorít.
Dane
Obojsmerná online komunikácia – pôvodný termín január 2015 sa posunul o rok.
Nižšia firemná daň – minister Peter Kažimír aj tento rok zopakoval, že chce ukončiť volebný cyklus s nižšou sadzbou firemnej dane, posledné zmeny zákonov to neriešia.
Právna istota – daňové zákony sa napriek plánu vlády zvýšiť právnu istotu menili netransparentne, kľúčové zmeny prichádzali na poslednú chvíľu cez poslanecké pozmeňovacie zákony.
Podnikateľské prostredie a trh práce
Zlepšenie pozície Slovenska v Doing Business – cez zlepšovanie podnikateľského prostredia by sa Slovensko stalo atraktívnejšie pre zahraničných investorov.
Podpora start-upov – viaceré úľavy aj inovatívne zdroje financovania mali podporiť nové inovatívne firmy, ale ďalšie opatrenia sprísňujúce podnikanie ich anulovali.
Zbytočné gastrolístky – zo stravovacích lístkov profitujú akurát vydavatelia poukážok.
Odvodová reforma – zrušenie zdravotných odvodov, zreálnenie výšky penzijných príspevkov.
