Na čo sú nám policajti s nadšením zarytých ekológov

Krajina má zatiaľ v postihovaní zločinov voči prírode mnohé rezervy. Aj preto by chcel M. Kern vyššie tresty, aby páchateľov naozaj odrádzali. Navyše treba ľudí viac informovať, koľko vlastne stojí štát, a teda aj daňových poplatníkov odstraňovanie devastácií po podvodníkoch. Potom na nich budú všetci prísnejší. [Rozšírená verzia rozhovoru z týždenníka TREND]

Ako ste sa dostali k environmentálnej kriminalite?

Baví ma príroda a chcem robiť práve toto. Som vyštudovaný vojenský inžinier a dlhé roky som sa amatérsky venujem ochrane prírody, špeciálne ornitológii.

Environmentálna legislatíva Európskej únie sa mení a rozširuje veľmi často. Ako s ňou držíte krok?

Je to naozaj veľmi zložité, lebo musíme pracovať mimo bežnej trestnej legislatívy aj s množstvom iných zákonov regulujúcich ochranu životného prostredia. Niektoré dni mi kolegovia z regiónov volajú aj tri- či štyrikrát, aby som im poradil s konkrétnym prípadom. Aj túto zložitú oblasť kriminality treba vnímať ako dôležitú, lebo je tiež veľmi nebezpečná. Zisky z pašovania chránených živočíchov i rastlín môžu byť výrazným zdrojom peňazí pre teroristické skupiny. Ak teroristi ovládajú územia, kde je možné získať slonovinu, atraktívne druhy zvierat i rastlín alebo vzácne drevo, využijú to a takto získavajú peniaze na svoju činnosť. Deje sa to v niektorých oblastiach Afriky i Ázie.

V opise práce máte širokú paletu trestných činov od nelegálneho nakladania s odpadmi, cez nelegálne obchodovanie s drevom, rastlinami i živočíchmi až po nedovolený výrub stromov, pytliactvo či týranie zvierat. Aké prípady riešite najčastejšie?

Krádeže dreva. Máme ich na stole až do tisícky ročne. Ale gro tých prípadov sú drobné veci. Často ide len o krádeže pre vlastnú spotrebu, a nieže niekto s drevom ďalej kšeftuje. Na druhom mieste máme trestné činy pytliactva. Najzávažnejšími prípadmi sú však také, ktorých nemáme stovky ročne, ale sú pre spoločnosť oveľa nebezpečnejšie. Často ich páchajú medzinárodné organizované skupiny, a preto sú pri nich škody zasadne vyššie. Ide hlavne o nelegálne obchody s nebezpečnými látkami i ohrozenými druhmi rastlín a zvierat. A tiež o nelegálny dovoz odpadov.

Ktoré odhalenia si ceníte najviac?

Z tých starších je to odhalenie organizovanej skupiny, ktorá k nám pašovala chránené plazy a korytnačky. Zhabaný kontraband mal na čiernom trhu hodnotu desať miliónov bývalých slovenských korún. A z tých novších zasa rozbehnutý prípad okolo jednej skládky na západnom Slovensku. Vec sa vyšetruje, tak zatiaľ nemôžem poskytnúť bližšie informácie. Odpady sú aktuálne pre podvodníkov vysoko atraktívne. Ide v nich o veľké peniaze.

Niektoré štúdie označujú nelegálny cezhraničný vývoz nebezpečných odpadov za neduh, ktorý generuje páchateľom obdobné zisky ako obchod s drogami. Je to reálne?

Áno. Kšefty s odpadmi vynášajú zrejme ešte viac ako drogy. A nemusíme hovoriť len o nebezpečnom odpade. V niektorých západoeurópskych krajinách je oveľa drahšia aj likvidácia obyčajného komunálneho odpadu ako trebárs u nás, a preto sa podvodníkom oplatí organizovať jeho vývoz na Slovensko.

Dvetisíc kamiónov rakúskeho odpadu sa malo nelegálne zahrabať v opustenom lome pri Dubnici nad Váhom

V akej miere?

Len nedávno sme zadržali dva kamióny s rakúskym komunálnym odpadom, ktoré smerovali do jedného lomu pri Dubnici nad Váhom. Pri ďalšom vyšetrovaní sa zistilo, že to bola len prvá várka. Celkovo tam mal skončiť až odpad z dvetisíc kamiónov. Páchatelia chceli zasypať lom odpadom, prekryť to hlinou a zatrávniť. A bohvie čo by ešte potom chceli na tom postaviť. Išlo o skupinu ľudí zo Slovenska, Rakúska a Maďarska, ktorá iba z tohto jedného ukrývania odpadov očakávala čistý zisk vyše tri milióny eur. Našim kolegom v zahraničí sa stalo už aj to, že museli riešiť prípady, keď si ich farmári našli ráno tridsať ton odpadu priamo na poli. Jednoducho v noci príde kamión a zbaví sa odpadu z úplne inej krajiny.

Do akej miery sú za páchaním trestných činov proti prírode organizované skupiny?

Okrem nelegálnych transportov odpadov a obchodovania so vzácnymi druhmi sú organizované skupiny aktívne aj v biznise s takzvanou ázijskou medicínou. Vedia zničiť rastliny na celých veľkých územiach, ak sa im pripisujú nejaké liečivé či povzbudzujúce účinky. Máme aj taký prípad, keď s cieľom získať isté látky dochádza aj k týraniu zvierat. Konkrétnejší zatiaľ nebudem. Rieši sa to. Pri odhaľovaní organizovaných skupín často spolupracujeme s kolegami z iných krajín, lebo páchatelia pracujú naprieč celou Európou. Teraz chceme prispieť k ďalšiemu zlepšeniu medzinárodnej spolupráce kriminalistov v oblasti environmentálnej trestnej činnosti aj počas slovenského predsedníctva v EÚ. Plánujeme predstaviť návrh nového európskeho akčného plánu pre túto oblasť, ktorý by mohol boj s environmentálnou kriminalitou posunúť do úplne novej roviny.

Mário Kern Zdroj: Miroslava Spodniaková

Ako sa k životnému prostrediu správajú slovenské firmy, ktoré podnikajú v legálnych oblastiach?

Čím je firma väčšia, tým bedlivejšie rešpektuje pravidlá. Väčší podnik si jednoducho vie zaplatiť odborníkov na ochranu životného prostredia. Oveľa problémovejšie sú malé a stredné podniky. Pre tie je obchádzanie environmentálnych pravidiel často bežným prostriedkom na znižovanie nákladov. Osobitne veľké problémy sú s niektorými developermi. Keď sa dozvedia, že na území, kde chcú stavať či inak podnikať, je niečo chránené, idú cielene po tom, aby to zničili. Ale pozor, už tu máme jasné rozhodnutie EÚ, že zničením chránený biotop nezaniká, lebo sa ešte stále môže obnoviť. Nielenže sa teda developer vystavuje postihu, ale územie, ktoré zničil, bude musieť ešte aj vrátiť do pôvodného stavu. U nás je pomerne bežné, že developerov púšťame na voľné prírodné plochy. V západných krajinách je niečo také veľkou výnimkou. Ak tam chce niekto niečo stavať, prednostne sa hľadá priestor v opustených priemyselných zónach. Celá západná spoločnosť má k prírode iný prístup. U nás sa ešte len vytvára. Niekedy mám pocit, že nie sme schopní poučiť sa z chýb iných a pre „misu šošovice“ sa tu dá vybaviť hocičo.

Zisky z pašovania chránených živočíchov i rastlín môžu byť výrazným zdrojom peňazí pre teroristické skupiny

Máte nejaký čierny zoznam neserióznych slovenských firiem, ktoré sledujete pozornejšie ako iné?

V hlave iste nosíme nejaké známe mená. A myslíme aj na tých, ktorých sme pre nedostatok nezvratných dôkazov nedokázali usvedčiť. Vieme však, že niečo spáchali. Trpezlivo teda čakáme na príležitosť, kedy pri ďalšom prečine spravia chybu.

Páchajú slovenské podniky trestné činy voči prírode aj z neznalosti?

Trestným činom je aj konanie z nedbanlivosti. Dnes nielen každá firma, ale aj každý človek viac-menej vie, že niečo robí zle. Naše firmy i ľudia však často fungujú podľa zvykového práva. Robia veci tak ako pred desiatkami rokov. Aj keď je to už roky protizákonné. Na Slovensku nemáme slabé zákony, ale ľudia a firmy ich ignorujú a tvária sa, ako by tu neboli. Stretávame sa napríklad s tým, že na vidieku družstvá rozoberú staré strechy na maštaliach a rozjazdia ich po poľných cestách, aj keď sú z nebezpečného azbestu. Nezavolajú špecializované firmy na jeho likvidáciu a ešte si pochvaľujú, ako si spevnili cesty. Keby sa to stalo v Taliansku, šéfovia družstva skončia vo väzení a podnik skrachuje, lebo by musel sanovať všetky tie zamorené cesty. Náš problém je, že máme pre firmy nízke sankcie. A ak aj v niektorých prípadoch sú dostatočné, ich vymožiteľnosť je veľmi nízka. To je najväčšia slabina postihovania protiprávnych konaní voči prírode. Naše sankcie nie sú odradzujúce.

Pre menšie a stredné firmy je obchádzanie environmentálnych pravidiel často bežným prostriedkom na znižovanie nákladov

O koľko sú sankcie na Slovensku nižšie v porovnaní so západnou Európou?

Sú neporovnateľné. U nás je to dnes, bohužiaľ, tak, že keď sa podnik nelegálne zbaví odpadu, ktorého riadna likvidácia podľa zákona by ho stála desaťtisíc eur, tak od inšpekcie životného prostredia dostane pokutu iba nejakých päťtisíc eur. Podniku sa teda oplatilo porušiť zákon. A ešte, žiaľ, máme prípady, keď sa takáto firma odvolá na súd a ten zníži pokutu na tisíc eur. Takáto situácia je absolútne v rozpore so zásadami environmentálneho práva – sankcia musí byť vyššia ako získaný alebo očakávaný protiprávny zisk. Do budúcnosti chceme sankcie voči neporiadnymi firmám zvýšiť. Už o tom hovoríme aj s ministerstvom životného prostredia a naznačuje to aj programové vyhlásenie tejto vlády.

Privysoké sankcie však môžu byť predsa len nebezpečné, ak sa dajú firmám aj za menej závažné pochybenia.

Samozrejme, prípady treba trestať podľa závažnosti. No dnes, keď sa sankcií nikto neobáva, na tých neporiadnych dopláca celá spoločnosť. Treba si uvedomiť, že v absolútnej väčšine prípadov likvidáciu nelegálnych odpadov musíme napokon platiť všetci spoločne zo štátneho rozpočtu. Keď za niečím vidíme vlastné peniaze, hneď vieme byť oveľa prísnejší. Mali sme prípad z jednej obce, kde sa riešila jedna nelegálna skládka odpadu. V malej dedine všetci vedeli, kto to tam navozil. Ale báli sa to povedať, nech nemajú s páchateľom – miestnym podnikateľom – spory. Všetko sa zmenilo, keď starosta vyhlásil, že všetci ľudia z obce