Američanka Marion Jonesová by bola úspešnou športovou influencerkou. Do histórie však odišla zahanbená. Z olympiády v Sydney si odniesla až päť medailí. O úspechy a medaily prišla a pol roka dokonca strávila vo väzení.
Dôvodom bolo užívanie dopingu a hlavne klamstvá pred porotou. Marion i jej partner Tim Montgomery, takisto šprintér, boli hlavnými postavami škandálu spoločnosti Balco s umelým hormónom THG. Jeho prítomnosť tradičné dopingové testy nedokázali zistiť. Zlom nastal až vďaka anonymu, ktorý na nezistiteľný hormón upozornil úrady. Ako sa neskôr ukázala, informátorom bol jej tréner Trevor Graham, inak by sa kauza vôbec neprevalila.
Aj to potvrdzuje, že napriek celospoločenskej snahe je boj s nedovolenou podporou v športe veľmi zložitý. Kuriózne je, že dopingom sú nielen podporné, ale dokonca aj utlmujúce látky. Pre športových strelcov sú napríklad nepovolené betablokátory, ktoré pre nich znamenajú neférové upokojenie pred výstrelom. Zápasníci a ďalšie športy, kde sa súťaží vo váhových kategóriách, si zasa občas nedovolene narýchlo znížia váhu pomocou diuretík. Aj preto je zoznam hriešnikov naozaj dlhý. A neobjavujú sa na ňom len jedinci, ale dokonca celé štáty.
Šéf olympionikov o športe a ministerstve: Megaštadióny ani najväčšie podujatia nie sú prioritou
Počas studenej vojny sa často skloňoval štátom podporovaný doping, z ktorého boli obvinené štáty východného bloku ako NDR, ale aj Československo. Autoritárske režimy mali tendenciu dosahovať úspechy doslova za každú cenu. A rozhodne sa nedá hovoriť v minulom čase. Ešte pred tým, než ruským športovcom zabránila štartovať na vrcholových podujatiach vojenská agresia, dostali stopku pre užívanie nedovolených látok.
Informácie o systematickom štátnom dopingu na verejnosť prenikli ešte v roku 2014. Podľa medzinárodnej antidopingovej agentúry dokonca dával príkazy na manipuláciu vzoriek vtedajší ruský minister športu Vitalij Mutko. Škandál stál hlavu aj šéfa svetovej atletiky Senegalčana Lamina Diacka a časť Rusov nemohla štartovať na olympiáde v Riu.
Krajina sa však zjavne nepoučila, téma sa stala horúcou opäť v roku 2019, Moskva totiž manipulovala s vyšetrovaním vlastného dopingového prípadu. Preto prišiel ešte prísnejší trest: na hrách v Tokiu mohli štartovať iba pod hlavičkou Ruského olympijského výboru, teda bez vlastnej vlajky, a v prípade víťazstva im nehrala ani štátna hymna. Štátne investície sa razom stali nenávratnými.
Dnes často zaznieva, že politika by sa nemala miešať do športu. Je to pravda, no najmä odkaz autoritárskym režimom, ktoré veria, že športový úspech sa dá kúpiť za každú cenu.
