Vytláčanie menej majetných poľovníkov však nie je jediným konfliktom, ktorý sa odohráva v slovenskom poľovníctve. Nové poriadky doň vniesli aj iné spory a problémy, ktoré sa už dotýkajú celej spoločnosti.

Sporní, no tiež potrební

To, že noví poľovníci spomedzi biznismenov, právnikov či lekárov majú viac peňazí na starostlivosť o zver, no ich pracovná vyťaženosť im nedovoľuje ísť častejšie na lov, teší ochranárov i turistov. No aj vplyvom slabšieho lovu je u nás dnes zveri oveľa viac ako donedávna a srny, diviaky či jelene spôsobujú na cestách aj viac dopravných nehôd.

Aj farmári a lesníci sa sťažujú, že im viac ničia úrodu i malé stromčeky. Navyše spory sú aj okolo toho, či majetní novodobí poľovníci nelovia ešte skôr, ako sa to vôbec naučia. Potom môžu byť aj nebezpeční.

Čo priniesli ľudu novodobí páni revírov

Poľovníctvo - infografika

Toto všetko by sa malo pretaviť no nového, rozumnejšieho usporiadania poľovníctva. Treba ho len zlepšiť, nie potláčať – aj preto, že to nie je len nejaká záľuba zbohatlíkov, ale sektor, ktorý sa o zver aj stará a vytvára pracovné miesta a hodnoty na vidieku.

Ako dostať zver i poľovníkov pod kontrolu

  • zaviesť kvóty na minimálne nutné počty poľovníkov v revíroch
  • legislatívne upraviť, aby nezanedbateľná časť poľovníkov v revíroch bola z najbližšieho regiónu
  • nemeniť transparentné pravidlo, že vrcholový manažment revíru získava najlukratívnejšia nájomná ponuka
  • nútiť poľovníkov, aby lovili viac samíc
  • zmenšiť hektárové plochy s monokultúrami a oddeliť polia od lesov pásmi
  • sprísniť kontrolu profesionality a opatrnosti poľovníkov

V celej EÚ predaj povoleniek na lov, prenájmy revírov, krmivá pre zver či nákupy výstroja i výzbroje pre poľovníkov generujú ročné tržby okolo 30 miliárd eur. Pri prepočte, že Slováci tvoria zhruba percento obyvateľov EÚ, tunajšie poľovné aktivity ročne vytvárajú tržby približne 300 miliónov eur.

Čo priniesli ľudu novodobí páni revírov

Zdroj: ilustrácia Zuzana Bartová

Vrátiť aj ľudu

Zdá sa, že štát pri regulovaní poľovníctva pôjde cestou jeho aspoň istého spätného zľudovenia. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná to naznačila už pri nástupe do funkcie pred vyše rokom. Ráta sa teda v zásade s tým, že šéfmi revírov zostanú majetnejší poľovníci, ktorí vlastnia pôdu pod revírmi alebo majú na ich vyššie nájmy. Tí však budú musieť dať priestor aj miestnym. V sektore bude opäť viac ľudí, potrebných na starostlivosť o zver i reguláciu jej premnoženia.

Akými konkrétnymi nástrojmi chce štát tento zámer naplniť, však zatiaľ nie je jasné. „Na novej podobe zákona o poľovníctve ešte len pracujeme. Naše predstavy predstavíme v priebehu tohto roku,“ hovorí riaditeľka odboru poľovníctva na ministerstve pôdohospodárstva Bibiana Kapustová.

Prezident Slovenskej poľovníckej komory Tibor Lebocký navrhuje, aby sa na určitú plochu revíru určil minimálny počet členov poľovného združenia. Poľovné združenia sa tak budú musieť rozrásť o nových členov a nebude v nich len majiteľ a pár jeho kamarátov. Dôvodí, že lesná pôda síce vždy patrí niekomu majetnejšiemu, no zver na nej je bohatstvom celého národa.

Spochybňuje aj to, či by štátne Lesy SR, spravujúce polovicu lesov krajiny, mali naďalej svoje revíry prenajímať len podľa výšky ponúkanej ceny a či by nemali zohľadňovať aj iné kritériá. Lesy SR sa však bránia, že výber podľa najvyššej ceny je najtransparentnejší. Navyše oponenti posudzovania záujemcov o prenájom revírov podľa ich kvality hovoria, že sa to môže opäť zvrhnúť na rozdávanie revírov kamarátom politikov.

Príbeh ako mnoho iných

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa