Čo prinesú fašisti do parlamentu

Otázka, v akom oblečení budú noví poslanci prisahať na ústavu, má pritom viac než symbolický význam. Poukazuje na to, že voľby vyzdvihli extrémnu pravicu na Slovensku spájanú s neonacizmom z politického „undergroundu“ do najvyšších poschodí. Na kotlebovcov sa bude vzťahovať poslanecká imunita bez ohľadu na to, čo v parlamente povedia, ako sa oblečú alebo aký transparent si do rokovacej sály donesú.

Marian Kotleba, známy slovenský extrémista, sa dlho držal na okraji. Až dovtedy, kým sa mu pred viac než dvoma rokmi nepodarilo vyhrať voľby župana Banskobystrického samosprávneho kraja. Experti na extrémizmus a politológovia v tom čase jeho umiestnenie komentovali tak, že zbieral hlasy protestných voličov. Predpovedali, že Kotlebov úspech sa na celoslovenskej úrovni nezopakuje, ak svoju funkciu v župe nezvládne.

Výsledky jeho županstva nemožno nazvať dobrými, keďže kraj prišiel o eurofondy, na úrade rozdal „fleky“ svojim blízkym a rodine, utrpeli aj viaceré verejnoprospešné či kultúrne projekty. Napriek tomu získal v marcových voľbách osem percent a viac mandátov ako tradičné pravicové strany. Čo sa stalo so Slovenskom, prečo zhnedlo a ako sa stal z neprijateľného extrémistu piaty najsilnejší parlamentný líder?

S maskou na tvári

Je necelý týždeň pred voľbami. Pred jedným z bratislavských hotelov na sídlisku v Ružinove parkuje dodávka Kotleba Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS). Vo vestibule na stolíku rozkladajú mladíci v zelených tričkách propagačné materiály a letáky. Pristavujú sa najmä dôchodcovia, ale aj ľudia v strednom veku. Časy, keď M. Kotleba zaujal len úzku skupinu holohlavých fanúšikov, sú preč.

ĽS NS sa snaží vymaniť z imidžu neonacistov, aby zaujala širšie publikum. „My sme sa nikdy nehlásili k takejto ideológii,“ bráni sa označeniu neonacista podpredseda strany Milan Uhrík, ktorého namiesto seba poslal M. Kotleba do prvej povolebnej debaty lídrov v RTVS. Pripúšťa, že môžu „pôsobiť trochu ako extrémisti“, ale len „svojím nasadením, na ktoré občania nie sú pri štandardných politikoch a ich menších výkonoch zvyknutí“. Podpredseda kotlebovcov zároveň odkazuje na desaťbodový program, ktorý má predstavovať ich hodnoty.

Už hneď druhý bod programu nazvaný „Spravíme poriadok s parazitmi v osadách“ naznačuje, ako to M. Uhrík myslí s extrémizmom. Volebný program je naozaj stručný a heslovitý, obsahuje stop rozkrádaniu štátu, boj proti migrantom či budovanie slovenskej armády. Okrem hesiel však neprináša žiadne riešenia, zmestil sa na necelé dva hárky papiera.

Hoci sa ĽS NS snaží zbaviť neonacistickej nálepky, prejavy fašizmu viacerí jej kandidáti neskrývali. Na symbolickom 88. mieste kandidátky bol napríklad Marián Magát. Podľa portálu Hnonline.sk pred tromi rokmi blahoželal cez Facebook Adolfovi Hitlerovi k výročiu narodenín, pričom sa vyjadril, že ho považuje za mierotvorcu, skvelého ekonóma a rečníka.

Na kandidátke mal Kotleba aj kontroverzného herca Rastislava Rogela. Bývalý spevák neonacistických skupín Krátky proces a Juden Mord čelil obžalobe z trestného činu výtržníctva a prečinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Krajský súd ho oslobodil. V jednej epizóde seriálu Ordinácia v ružovej záhrade účinkoval v tričku s nápisom 88, čo je znak neonacistov. Čísla vyjadrujú fašistický pozdrav Heil Hitler, keďže H je ôsme písmeno v abecede.

Kotleba bol jasný

V minulosti trestne stíhaný za rovnaký trestný čin bol aj M. Kotleba. Pred viac než šiestimi rokmi ho zatkli po jednom zo stretnutí extrémistov v Bratislave, kde sa so svojimi priaznivcami zdravil pozdravom „Na stráž“. Okresná prokuratúra Bratislava I však stíhanie zastavila. Dôvodom bolo, že pri pozdrave nemal vztýčenú pravicu. Hoci bol M. Kotleba vyšetrovaný viackrát, ani raz sa nepostavil pred súd v súvislosti s činom, ktorý by súvisel s extrémizmom. O tom, že je extrémista, pritom v minulosti