Premiér si v rusko-ukrajinskom konflikte zvykne zastávať Rusko, no teraz ho nepriamo označil za pôvodcu ťažkostí. Plyn, teda obmedzenie dodávok zo strany Gazpromu, sa podľa neho stal predmetom politického súboja.

Je jasné, že Rusku v ňom ide o zachovanie ukrajinskej závislosti od jeho plynu. A Európskej únii zase o jej zníženie. Preto presadila, aby Ukrajinu mohli zásobovať aj potrubia z jej členských krajín.

Čo prinesie ruská pomsta
Zdroj: marek

Gazprom teraz bez udania dôvodu znížil dodávky aj pre ďalších európskych klientov. V kontexte jeho ďalších vyjadrení sa to javí ako pomsta bez ohľadu na to, z akého uhla sa na to pozeráme.

Na druhej strane sa netreba čudovať, že Rusi sú zo zásobovania Ukrajiny zo západu podráždení. EÚ si z ich napnutých svalov vystrelila. Plyn, ktorý Ukrajine zabezpečila, pravdepodobne tiež pochádza z veľkej časti z Ruska. Len ho predtým nakúpili klienti z EÚ. Na trhu s plynom sú prebytky, vďaka ktorým aj Ukrajina dokáže lacno nakúpiť plyn zo západu. Z tohto pohľadu by bolo logické, keby ruská veľmoc v rámci studenej vojny s EÚ časť prebytkov z trhu odstránila.

Ale ďalšie silové riešenie uškodí nielen súperom Moskvy, ale aj Rusku. Treba pripomenúť, že aj za aktuálne prebytky si z veľkej časti môžu Rusi sami. Z plynu si spravili nástroj mocenskej politiky, na čo Európania zareagovali čiastočným prechodom na iné palivá a úspornými opatreniami. Práve to v kombinácii s útlmom ťažkého priemyslu prinieslo spomínané prebytky plynu a pokles cien.

Renomé Gazpromu môže teraz utrpieť ešte viac ako pri prerušení dodávok v roku 2009. Vtedy ešte mohol časť zodpovednosti posúvať na Ukrajinu, ktorá podľa vtedajších vyjadrení Rusov načas neplatila a plyn určený pre EÚ si sťahovala pre vlastnú potrebu. Teraz však takáto poľahčujúca okolnosť neexistuje. Teraz ide už len a len o (ne)spoľahlivosť Gazpromu. Štáty EÚ na to nemôžu zareagovať inak ako posilnením snáh o ďalšie zníženie závislosti od Ruska.

Aj keď pritom pôjdu proti svojim ďalším zámerom v sociálnej oblasti (udržanie cien pre domácnosti), environmentálnej (uprednostňovanie čistejších palív pred uhlím) a takisto v hospodárskej politike (udržanie cien pre veľké priemyselné firmy).