Čo prinesie rok 2025? Svetová ekonomika sa spomalí, populizmus narastie

Svetoví lídri padajú jeden po druhom. Najnovším príkladom je kanadský premiér Justin Trudeau. Každá krajina, kde sa konali voľby, priniesla rovnaký obraz: strany, ktoré boli pri moci, buď priamo skončili, alebo sa výrazne oslabili. Stalo sa to v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve, vo Francúzsku, v Japonsku, či naposledy v Rakúsku. Domáca politická scéna sa fragmentuje a radikalizuje a s ňou sa zhoršuje aj geopolitické prostredie a snaha o hľadanie globálnych riešení. 

Ide o následok odplaty voličov politikom za stratu životnej úrovne z posledných rokov. Môže za ňu najmä inflácia, ale aj pomalý ekonomický rast. Priemerné cenové úrovne v krajinách OECD boli v septembri 2024 približne o 30 percent vyššie ako v decembri 2019. Najviac vzrástli ceny potravín, približne o 50 percent. Masy voličov za tento nárast, prirodzene, vinia vlády. 

 „Spotrebitelia majú tendenciu pamätať si cenové úrovne,“ povedal Paul Donovan, ekonóm UBS. Staršie dlhodobo stabilné ceny utkveli v mysli ľudí a vyššie ceny preto považujú za neférové. V princípe je jedno, že rast inflácie sa v poslednom čase výrazne spomalil, platy v mnohých krajinách nedobehli rok 2019, nieto ešte očakávania neustáleho rastu životnej úrovne. Mnohí voliči vnímajú náhly nárast životných nákladov ako nespravodlivý, čo ich podnecuje k voľbe opozičných politikov, často populistických, keďže im sľubujú rýchlu nápravu.  

Politické prekvapenia

Nový rok prinesie ďalšie volebné prekvapenia, ktoré ovplyvnia situáciu doma aj v zahraničí. Aj v Európe sa bude konať mnoho dôležitých volieb, pričom pozornosť sa sústredí na Nemecko, Poľsko, Rumunsko či Českú republiku.

Nemecko čakajú predčasné voľby 23. februára 2025 po tom, ako Bundestag vyslovil kancelárovi Olafovi Scholzovi nedôveru. V krajine, ktorá je známa svojou politickou stabilitou, sa predčasné voľby konali v modernej histórii len trikrát. Podľa prieskumov verejnej mienky vedie konzervatívna koalícia CDU/CSU s podporou 30 percent. Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) a tvrdo ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) by mali získať štvrtinu všetkých hlasov, čo je najvyššia úroveň podpory extrémistov od 20. rokov minulého storočia.

Opäť v pozadí hrá ekonomická nota. Zatiaľ čo 44 percent Nemcov sa obáva, že si možno nebudú môcť dovoliť svoj súčasný životný štýl, toto číslo sa podľa prieskumu Infratest Dimap zvyšuje na 75 percent a 77 percent pre priaznivcov AfD a BSW. Napriek očakávanému víťazstvu kresťanských demokratov môže mať krajina problém poskladať novú vládu. Pri prakticky nefunkčnom francúzskom parlamente a nacionalistickej talianskej vláde bude Európa prežívať krušné časy.

Prezidentské voľby v Rumunsku, ktoré sa zopakujú v prvej polovici roka 2025, sa stali symbolom boja medzi proruskými a proeurópskymi silami. Ústavný súd anuloval prvé kolo hlasovania pre dôkazy o ruskom zasahovaní. Proruský kandidát Călin Georgescu získal podporu najmä vďaka manipuláciám na sociálnych sieťach, špeciálne na TikToku. Proti nemu stojí proeurópska kandidátka Elena Lasconiová, ktorá zdôrazňuje potrebu silnejšej integrácie s EÚ.

Májové prezidentské voľby v Poľsku sa stanú testom pre Donalda Tuska, ktorý od decembra 2023 vedie vládu zloženú zo širokej koalície strán od ľavice po stredopravú. Voľby v Poľsku budú sledované o to viac, keďže krajina v januári prevzala od Maďarska na šesť mesiacov rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie. Prezident Andrzej Duda z opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) doteraz blokoval mnohé kroky Tuskovej vlády prostredníctvom prezidentského práva veta. Keďže prezidentské právomoci sú v Poľsku rozsiahlejšie než na Slovensku, výsledky volieb budú pre ďalšie fungovanie vlády kľúčové.

Parlamentné voľby v Česku, plánované na október 2025, môžu znamenať zásadný politický posun. Súčasný premiér Petr Fiala, ktorý patrí medzi najvýraznejších zástancov Ukrajiny v EÚ, čelí nízkej popularite svojej vlády. Je pravdepodobné, že októbrové voľby ovládne expremiér a aktuálny opozičný líder Andrej Babiš s hnutím ANO. Na úrovni Európskej únie je jeho strana súčasťou frakcie Patrioti pre Európu, kde spolupracuje s Viktorom Orbánom a krajne pravicovými stranami z Rakúska a Francúzska. Hnutie ANO, ktoré miliardár Babiš založil v roku 2011, má v predvolebných prieskumoch podporu 35 percent voličov. Babišov návrat k moci by mohol posilniť pravicovo-populistickú os strednej Európy zahŕňajúcu V. Orbána a Roberta Fica.

Prieskumy verejnej mienky v celej Európe naznačujú, že je možné očakávať ďalší nárast populizmu a uzatváranie sa krajín do seba. To bude vytvárať tlak na rast inflácie a nižší ekonomický rast, ktorý v prípade Európy už dlhodobo stagnuje. Ekonomické spomalenie znamená v najlepšom prípade nižší rast miezd, v horšom prípade priamu recesiu a v tom najhoršom prepúšťanie. Tieto negatívne dôsledky ďalej negatívne ovplyvnia pohľad voličov na politikov pri moci. 

Obchodné vojny

Najlepšou politickou stratégiou je nasmerovať nespokojnosť domácich voličov na vonkajšieho nepriateľa. V prípade Slovenska je to Brusel a Kyjev, v prípade Spojených štátov Čína či Európa. Následkom snahy o ochranu domáceho obyvateľstva budú v prípade USA clá. O obchodných vojnách sa toho za posledné dva mesiace napísalo mnoho, definovať ich však bude až prezidentovanie Donalda Trumpa. Je veľmi pravdepodobné, že on verí v ich pozitívny efekt, a tak situácia môže ďalej eskalovať. 

Dotknuté krajiny by totiž mohli reagovať spôsobom, ktorý si od USA vyžiada ďalšie protekcionistické opatrenia. EÚ a Čína by sa mohli zamerať napríklad na americké technologické firmy. Začiatkom roka to už naznačil líder konzervatívnej Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente Manfred Weber, ktorý obhajuje protiopatrenia v prípade, že USA zavedú clá na dovoz z Európskej únie. Podľa neho by sa EÚ mala zamerať na americké digitálne spoločnosti, ktoré v Únii zarábajú veľa peňazí a neplatia takmer žiadne dane. 

Postupne klesajúca inflácia