Dokazujú to aj ocenenia pre fabriky už prítomných automobiliek Volkswagen, Kia a PSA Peugeot Citroën, ktoré patria medzi to najlepšie, čo ich materské koncerny majú. Príchod JLR však zároveň dostal do popredia dlho neriešené problémy slovenského automobilového priemyslu.

Kým teda JLR začne o tri roky v závode pri Nitre aj vyrábať, Slovensko čaká niekoľko domácich úloh, ktoré by malo splniť, aby z tejto investície vyťažilo maximum. Nejde len o toľko skloňovanú obavu o dostatok kvalifikovaných zamestnancov. Zamerať sa musí aj na slabú mobilitu pracovnej sily a zavedenie prvkov systému duálneho vzdelávania na vysokých školách. Bude tiež potrebné zlepšiť servis pre nových dodávateľov, ktorých JLR zrejme pritiahne, cielene pracovať na ich prilákaní, ako aj ďalšom rozširovaní ich základne s dôrazom na firmy, ktoré sú aktívne vo výskume a vývoji. Aby JLR nakoniec na Slovensku zakotvil na dlhý čas, treba mu pripraviť aj pôdu pre spoluprácu s vedeckou komunitou a školami.

Dodávatelia na nezaplatenie

JLR pri výbere Slovenska vyzdvihol predovšetkým širokú sieť dodávateľov, kvalitnú infraštruktúru a skúsenosť s výrobou prémiových automobilov. Viac ako tristo dodávateľov zo Slovenska operuje v strednej a východnej Európe, keď dodávajú do automobiliek nielen v domovskej krajine, ale aj v Maďarsku (Suzuki, Audi), Poľsku (Fiat, GM) alebo Česku (Hyundai, Toyota, Škoda). Zákazníkov majú aj v Nemecku a Francúzsku.

Tri výrobné závody na Slovensku zasa vyrábajú pestrú paletu modelov od malých mestských vozidiel z radu New Small Family v bratislavskom Volkswagene, cez veľkoobjemové modely ako Peugeot 208 v Trnave až po SUV Sportage v žilinskej Kii. Skúsenosti s prémiovými značkami Porsche a Audi z bratislavského závodu vrátane ich hybridných variantov zrejme dostali Slovensko do úlohy favorita oproti najväčšiemu konkurentovi – Poľsku. Tamojšia automobilová výroba sa zameriava na malé autá nižších tried a úžitkové vozidlá, čomu je prispôsobená dodávateľská základňa.

Dôležitý plus je aj skúsenosť tunajších dodávateľov s využitím hliníka pri výrobe automobilov. Volkswagen v tomto roku otvoril novú karosáreň, kde využíva najmodernejšie výrobné zariadenia vrátane jedinečných spájacích technológií hliníka a ocele, ktoré sa po prvýkrát použili práve v bratislavskej fabrike. Nová generácia Audi Q7 ponúka aj najmodernejšie technológie, ako sú prvky autonómneho riadenia, čo vytvára tlak na dodávateľov, aby sa týmto novinkám venovali.

Pre výrobcu luxusných vozidiel ako Jaguar Land Rover sú to podstatné faktory pri zvažovaní lokality pre nový závod. Firma sa obzerala aj v Mexiku a USA. Pre Slovensko to môže byť signál, aby zlepšilo servis pre existujúcich dodávateľov a zároveň aktívne pracovalo na lákaní nových. Cez nich dokáže prilákať aj toľko žiadaný výskum a vývoj, keďže automobilky si ho z domovských krajín nepúšťajú. Slovensko v tomto smere vykročilo celkom dobre: podľa prieskumu PwC má takéto aktivity v rámci skupiny viac než štvrtina na Slovensku pôsobiacich dodávateľov.

Superštedré stimuly

Štruktúra a kvalita dodávateľov je veľká konkurenčná výhoda, na ktorej môže Slovensko stavať aj v budúcnosti. Nemusí sa teda spoliehať len na investičné stimuly. Ich výška v prípade Jaguaru Land Rover je pritom predmetom špekulácií. Poľská strana minulý týždeň vyhlásila, že Slováci v záverečnej fáze rokovaní prišli s ponukou veľmi vysokej priamej štátnej podpory. „Takúto úroveň podpory sme nemohli akceptovať, pretože by to znamenalo, že zisky a náklady by sa medzi obe strany nedelili rovnakým dielom,“ uviedli podľa agentúry Reuters predstavitelia poľského ministerstva hospodárstva.

Akou sumou Slovensko Jaguar Land Rover podporí, zatiaľ oficiálne nie je známe. Vláda podpísala s automobilkou memorandum o jej zámere umiestniť závod v priemyselnom parku pri Nitre. Teraz je na rade štúdia realizovateľnosti k tejto lokalite. Finálne rozhodnutie má padnúť do konca tohto roka. Dovtedy možno konkrétnu výšku a formu štátnej podpory len odhadovať.

Celková výška investície sa má podľa Financial Times vyšplhať na 1,4 miliardy eur a vzniknúť má medzi dvetisíc až štyritisíc pracovných miest. Podľa prepočtov TRENDU tak mohlo Slovensko poskytnúť maximálnu štátnu pomoc 130 miliónov eur, zatiaľ čo v prípade Poľska je to až 181 miliónov eur. Dôvodom tohto rozdielu je, že Varšava ponúkala lokalitu v okolí mesta Krakov. Podľa pravidiel EÚ patrí k zaostalejším regiónom a má nárok na vyššiu maximálnu štátnu pomoc v porovnaní s rozvinutejšou Nitrou.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa