Čo príde po Paname

Správa majetku, ako si ju zaslúžite. Tak znelo firemné heslo spoločnosti Mossack Fonseca, kľúčovej firmy z kauzy Panama Papers. Firemný slogan v týchto dňoch, po zverejnení mien a operácií jej klientov, nadobúda až nechcenú rovinu. Odhalenie kauzy je ďalším vánkom, ktorý pomaly, ale isto odvieva atraktívnosť daňových rajov do diaľok.

Podľa uniknutých dokumentov panamskej poradenskej firmy Mossack Fonseca majú mať viacerí svetoví politici a ich blízki ukryté peniaze v daňových rajoch. Na Slovensku sa však takýto jasný prípad dosiaľ nenašiel, preto je kauza možno menej zrozumiteľná. Na povrch vyšli mená niekoľkých podnikateľov, ktorí však mali na vlastníctvo firmy v daňovom raji relatívne logické vysvetlenie.

Napríklad Daniel Křetinský, spolumajiteľ Energetického a průmyslového holdingu, podľa vlastných slov kúpil loď spolu s firmou, ktorá ju vlastnila. Dôvod, prečo v Panama Papers zatiaľ nevidno podozrivé transakcie vplyvných Slovákov, môže byť ten, že k pôvodným dokumentom nemali zatiaľ voľný prístup slovenskí novinári.

Adresy v tunajšom obchodnom registri však naznačujú, že Mossack Fonseca je na Slovensku priamo alebo nepriamo veľmi aktívna. To podstatné z panamských dokumentov sa preto môže ešte len ukázať.

Lesk a bieda rajov

Jasný odkaz Panama Papers je však v tom, že krajiny označované ako offshore už definitívne nie sú to, čo bývali. Daňovo náročnejšie krajiny zužujú kanály, cez ktoré ich občania a firmy môžu prelievať zisky do offshorov. Samotné „štandardnejšie“ raje sa pre reputáciu prispôsobujú vonkajšiemu tlaku a odkrývajú čoraz viac informácií.

Cyprus, Luxembursko, ale aj Švajčiarsko či Britské Panenské ostrovy sa zaviazali odtajniť daniarom do dvoch rokov tých, ktorí si v ich bankách anonymne odkladajú majetky. Firmy, ktoré v týchto krajinách chcú využívať zvýhodnené daňové sadzby, už nebudú môcť fungovať len s miestnym „directorom“ a stoličkou v kancelárii. Miestne úrady budú kontrolovať, či sa na fakturované služby skutočne vynakladajú aj primerané náklady, či v lokálnej pobočke sedí dosť reálnych manažérov. A prípad Panama Papers ukázal, že utajiť zdroje už nemožno ani v destináciách ako Panama či Belize.

O daňovú optimalizáciu záujem pretrváva. Bude to tak, pokiaľ budú mať jednotlivé krajiny rôzne pravidlá zdaňovania

Smerovanie legislatívy sa dá zjednodušene ilustrovať na firme z online biznisu. Ešte pred dvomi-tromi rokmi bolo priechodné, že sa príjmy takej firmy zdanili v krajine, kde mala servery. Napríklad v prvej obci za hranicami Slovenska. Spoločníkmi boli pritom občania Slovenska, podnikali s doménou končiacou na .sk a tovar predávali prevažne Slovákom a na základe tunajších spotrebiteľských podmienok. Aktuálne legislatíva navrhuje, aby sa v prípade online obchodov zdaňovali príjmy v štáte, z ktorého plynú.

Legálna optimalizácia

O daňovú optimalizáciu záujem pretrváva. Pretože stále ponúka priestor na úspory, a často legálne. A bude to tak, pokiaľ budú mať jednotlivé krajiny rôzne pravidlá zdaňovania. Len to bude stále drahšie.

Nie je prekvapením, ak si tunajší podnik, ktorého biznis spočíva v nakupovaní a neskoršom predaji iných firiem, za centrum na prevody firiem zvolí Holandsko. Krajina, na rozdiel od Slovenska, nezdaňuje výnosy z prevodu majetkových podielov. Takzvané kapitálové výnosy.

Zdroj: Zsolt Lukács

No holandská entita musí mať príslušný počet manažérov, ktorí reálne o nákupoch a predajoch firiem rozhodujú v krajine veterných mlynov a tulipánov. Lebo ak by tieto rozhodnutia robili manažéri na Slovensku a holandská firma by majetkové podiely spravovala len formálne, môžu tunajší daniari takúto schému z pohľadu daní ignorovať a požadovať zdanenie kapitálových výnosov na Slovensku. Ako keby holandská firma neexistovala.

Kto si nebude môcť dovoliť „živiť“ plnohodnotnú entitu v zahraničí, nech sa do cezhraničnej optimalizácie v súčasnej dobe radšej ani nepúšťa. Slovenská finančná správa a ministerstvo financií neboli v tejto oblasti doteraz veľmi aktívni, no aj tu sa už veci začínajú meniť. Určite aj pod vplyvom európskych pravidiel. Navyše, pri cezhraničných operáciách je možnosť dodatočného zdanenia a sankcie až desať rokov.

Neviditeľný vlastník

Druhým motívom presúvania biznisu a majetku do cudziny je anonymita. Z dôvodu vlastnej ochrany alebo korupcie. Do prvej skupiny patria špičkoví športovci, ale aj napríklad ruskí podnikatelia, ktorí sa obávajú úniku a zneužitia dôverných informácií v domovskej krajine.

Predstaviteľmi druhej skupiny sú napríklad politici a zločinci, ktorí potrebujú zatajiť príjmy z úplatkov či vlastné podnikateľské záujmy vo verejných zákazkách. V tomto prípade sú daňové úspory sekundárne, i keď stále potešia.

Preferujú sa krajiny ako Panama, ktoré sa bránia zverejňovaniu rôznych registrov a informácií, ich legislatívne nároky sú nižšie ako v štandardných ekonomikách. Z daňového pohľadu ponúkajú pritom porovnateľné, niekedy aj horšie podmienky ako Európe bližšie offshory.

V kauze Panama Papers sa objavili však aj prepojenia na Slovensko. Najnovšie má ísť podľa portálu Čas.sk o subjekty z okolia finančnej skupiny Penta. „Zatiaľ vám nepoviem, koľko ľudí je v zozname, ale môžem potvrdiť, že sú to skôr firmy blízke Pente,“ cituje portál Pavlu Holcovú z Českého centra investigatívnej žurnalistiky.

Hovorca Penty Gabriel Tóth akékoľvek prepojenia odmieta. „Finančná skupina Penta nemá žiadnu investičnú a ani vlastnícku štruktúru v Paname, a ani v iných karibských či podobných exotických destináciách,“ povedal pre TREND.

V každom prípade však slovenskí finanční žraloci zmeny cezhraničnej daňovej legislatívy sledujú pozorne. TRENDu to potvrdil tak Artur Šturmankin, hovorca J&T Banky, ako aj šéf daniarov v Penta Investments Jozef Daniš. Ten dodal, že keďže definitívna podoba kľúčových právnych predpisov ešte nie je známa, „nevieme sa vyjadriť, či a aký dopad budú mať tieto predpisy na podnikanie spoločností v skupine Penta“.

Partnerka poradenskej spoločnosti BMB Leitner Renáta Bláhová uvádza, že nový spôsob reportovania daňových dát môže Slovensko pritom posunúť k Cypru oveľa bližšie, ako sa doteraz pripúšťalo. Od tohto roka zaviedla eurosmernica takzvaný Country by Country Reporting. Má odhaliť, ako nadnárodné spoločnosti akumulujú zisky a platia dane v jednotlivých krajinách, koľko v nich majú zamestnancov a hodnotu majetku.

„Predpokladám, že významná časť slovenského hospodárstva má domovskú krajinu formálne na Cypre, aj keď tam v skutočnosti má len schránku. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa s týmto zrejme málo lichotivým imidžom našej malej krajiny vyrovná nová slovenská vláda,“ poukazuje R. Bláhová.

Zdroj: Zsolt Lukács

Najskôr dizajnovali, teraz odhaľujú

Pod smernicu sa podpísal aj Jean-Claude Juncker, prezident Európskej komisie. V minulosti sám za luxemburskú vládu podpisoval zvýhodnené podmienky zdaňovania pre vybrané nadnárodné giganty. Prípad sa prevalil nedávno pod názvom LuxLeaks.

V aktuálnej kauze Panama Papers sa zas spomínajú prevody a trusty rodinných príslušníkov britského premiéra Davida Camerona. On sám v súčasnosti tlačí obľúbené Britské Panenské ostrovy, ale aj Bermudy k tomu, aby vytvorili firemný register užívateľov konečných výhod. Ide o zoznam, ktorý má za miestnymi firmami odkryť ľudí s reálnym vplyvom a benefitmi.

Na prvý pohľad protichodné správanie J. Junckera či D. Camerona však svedčí o tom, že spoločenský tlak a určite aj problémy štátnych rozpočtov jednoducho menia doteraz zaužívaný pohľad na daňovú optimalizáciu.

Firmy na predaj

Podľa Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ) sa v uniknutých dátach z Panama Papers najviac spomínajú práve firmy na Britských Panenských ostrovoch (BVI). Za nimi nasleduje Panama.

TREND si preto s pomocou portálu Finstat posvietil na všetky slovenské firmy, ktorých materská spoločnosť sídli v budovách Mossack Fonseca v oboch spomínaných daňových rajoch. I keď to neznamená, že sa v panamských dokumentoch spomínajú, zvyšuje to pravdepodobnosť, že išlo o klientov Mossack Fonseca.

V budove Mossfon Building, ktorá je sídlom Mossack Fonseca v Paname, má alebo malo sídlo vyše stovky slovenských firiem. Takmer všetky zdieľajú svoje bratislavské adresy so silnou poradenskou skupinou, ktorá združuje firmy