Kuvičie hlasy nás neodradili a ukázalo sa, že to bolo dobre. Napokon sme sa v Bruseli ani minútu nenudili. A nielen preto, že v hlavnom meste Belgicka – a Európskej únie – bol práve víkend kvetinového koberca.
Dark turizmus
Brusel sa do pozornosti Slovákov dostal tento rok v marci. Teroristické útoky na letisku Zaventem a v metre, ku ktorým sa prihlásil Islamský štát, si vyžiadali 34 obetí a dvesto zranených. Mesto sa z tragédie už evidentne otriaslo. Na uliciach síce patrolujú vojaci v plnej zbroji, ale väčšinou sedia v nákladných autách a v dave turistov sa prepletajú len veľmi sporadicky.
„Vedenie mesta si myslí, že ak by vojakov v uliciach bolo viac, mohlo by to prekážať turistom,“ hovorí študentka Rachel. O vnímaní bezpečnosti robí seminárku a oslovuje nás na vyhliadke pre Justičným palácom s dotazníkom. „Chodíte na miesta útokov?“ znie jedna z jej otázok.
Osudnú stanicu metra sme nenavštívili. Nielen preto, že nie sme vyznávači dark turizmu, ale najmä kvôli tomu, že podzemku v Bruseli ako bežný turista využívať nemusíte. Jednak sa dá solídne a cenovo dostupné ubytovanie zohnať v úplnom centre mesta a jednak samotné centrum je pomerne malé, takže na jeho spoznávanie vám stačia vlastné nohy. Dá sa to aj na bicykli, ktorý si možno za pár drobných požičať cez celomestský stojanový systém Villo! Akurát s malými deťmi je to riziko, lebo bruselské cesty na bicykle veľmi nemyslia – na rozdiel napríklad od Amsterdamu alebo 60 kilometrov vzdialeného Gentu.
Nad bezpečnostnými opatreniami si možno podumáte, keď zistíte, že v centre mimoriadne kozmopolitného mesta od skorého dopoludnia do neskorej noci korzuje kvantum ľudí. Druhý augustový víkend to bola ešte o dva rády väčšia tlačenica, kde sa mohlo stať všeličo (našťastie sa nič nestalo). Na kvetinový koberec, ktorý položili na hlavnom bruselskom námestí Grande Place, sa prišli pozrieť turisti z celého sveta a nenechali si ho ujsť ani miestni. O pár stoviek metrov ďalej sa zasa odohrával Brussels Summer Festival.
Zdroj: Jozef Andacký
Begónie a Karl Marx
Kvetinové koberce robia vo viacerých belgických mestách, lebo Belgičania okrem hranolčekov, čokoládových praliniek, piva, vaflí, čo sú vraj všetko pôvodné belgické receptúry, ulietavajú aj na begóniách, ako inak, na tých pravých belgických. Kvetinový koberec v Bruseli s rozmermi 75 krát 24 metrov je v celej krajine najznámejší. Aranžujú ho každé dva roky, tentoraz mal okrúhle dvadsiate výročie. Tohtoročná edícia dostala japonské motívy, na znak belgicko-japonského priateľstva. Predvlani sa oslavovala imigrácia z Turecka a Maroka.
Z plochy námestia sa vzory, textúry a nuansy kvetinového koberca veľmi rozoznať nedali. Lepší uhol sa naskytol z balkóna radnice alebo z poschodia okolitých reštaurácií. Osobitú atmosféru nadobudol projekt večer, keď sa každú štvrťhodinu spustila päťminútová svetelno-hudobná šou. Srdce každého záhradkára muselo zaplesať, hoci vôňu nevydávali kvety žiadnu. Mozaiku jej tvorcovia postriekali lepidlom, aby odolala vetru a slnku.
Grande Place je však zaujímavé miesto aj bez kvetinovej parády. Každá budova má vlastné meno, vlastnú históriu a, samozrejme, vlastnú historku. Radnica vystavaná postupne od 15. do 17. storočia na prvý pohľad zaujme tým, že jej veža nie je umiestnená symetricky v strede budovy. Keď to vraj jej architekt zistil, radšej skokom z veže vysokej 96 metrov spáchal samovraždu. V priľahlej budove pomenovanej Cygne (Labuť) sa zasa stretli Karl Marx s Fridrichom Engelsom, popili nejaké víno, vyfajčili zopár cigár a spísali Komunistický manifest. V blízkosti Grande Place máte hneď dve atrakcie, ktoré žiadny návštevník nesmie obísť. Prvou je socha ležiaceho ľudového hrdinu zo 14. storočia Everarda t‘Serclaesa. Hovorí sa, že kto sa sochy dotkne, stretne ho šťastie. (Na rozdiel do chudáka Everarda, ktorého jeho nepriatelia prepadli a ubili na smrť.) No kto by takej ponuke odolal... Stačí pohladkať ruku, ale ako vidieť na viacerých vyleštených partiách sochy, okoloidúci si siahnu aj na koleno či na psíka sediaceho pri Everardových nohách. Niektorí prebehnú dlaňou rovno celé telo.
O pár blokov ďalej je jeden z absolútnych symbolov Bruselu – Manneken Pis, socha nahého cikajúceho chlapčeka. Podľa jednej z legiend nechal netradičnú fontánku vztýčiť bohatý mešťan z vďaky, že mu našli strateného syna. Podľa inej ide o poctu chlapčekovi, ktorý týmto spôsobom uhasil oheň na zápalnej šnúre a prekazil tak plány útočníkom obliehajúcim mesto. Čo sa viac blíži realite, nad tým sa najlepšie premýšľa s vafľou v ruke.
Mannekenova socha býva často oblečená. Spočiatku možno radní páni chceli zakryť nahotu diela, neskôr sa z toho stala mánia. Chlapček má deväťsto kostýmov, z nich stovku si môžete pozrieť v mestskom múzeu: od historických odevov cez džudistické kimono až po vesmírny skafander. Mimochodom, v jednom zo zákutí starého mesta je aj Jenneken Pis, socha cikajúceho dievčatka.
Aj keď centrum Bruselu je hlavne o turistoch, neignorujú ho ani miestni. Ibaže nechodia na Grande Place, ale na iné neďaleké miesta. Napríklad pred budovu burzy, kde mesto odklonilo dopravu a premenilo bulvár Anspach na promenádu. Môžete si tam s miestnou mládežou zahrať stolný tenis alebo bago, popočúvať pouličných umelcov, zájsť do thajskej alebo vietnamskej reštaurácie alebo si len tak posedieť na schodoch burzy. Kde sa už, mimochodom, dávno neobchoduje, lebo burzové obchody sa robia online. Mesto chce z budovy časom spraviť – ako inak – múzeum piva.
Ďalšia zóna oddychu, kde sa dajú vychutnať hranolčeky s majonézou z papierového téglika alebo vafľa s čokoládovou polevou, je parčík na Mont des Arts (vo flámštine Kunstberg). A keď ste s občerstvením hotoví, v blízkosti je viacero príležitostí na ďalší program: Múzeum hudobných nástrojov, Kráľovské múzeum výtvarných umení alebo impresionistická Galéria Magritte. V neďalekom Kráľovskom parku si zasa v čase obeda môžete zahrať Pokémonov, ktorým Belgičania evidentne vo veľkom holdujú. Inokedy si posedíte na terase alebo v kaviarni v niektorom zo štýlových susedstiev, ako sú Sablon alebo Dansaert. Dojem kazí akurát fakt, že Brusel nepatrí k najčistejším metropolám, hoci každé ráno do ulíc vyrážajú upratovacie čaty.
Zdroj: Jozef Andacký
Európske kontexty
Zato fanúšik architektúry si príde na svoje. Brusel sa stavebne vyvíjal nepretržite vyše tisíc rokov, stopy v ňom zanechal každý štýl, od románskeho až po art nouveau. Špeciálnou kategóriou sú kostoly, ktoré história po meste priam rozosiala. Niektoré sú nenápadne učupené v okolitej svetskej výstavbe, iné zasa pompéznosťou napodobňujú parížsky Notre Dame alebo Sacre Coeur.
Na východ od centra mesta sa nachádza Európska štvrť, kde sídlia inštitúcie EÚ. Nie je to klasický turistický cieľ, oplatí sa však zájsť do nového návštevníckeho centra Európskeho parlamentu, ktoré sa volá Parlamentarium. V čase, keď už členstvo v únii berieme ako samozrejmosť a vidíme skôr jeho nedostatky, je vhodné pripomenúť si, ako a najmä prečo európsky projekt vznikol. Parlamentarium je azda jediné múzeum v Bruseli, v ktorom audiosprievodca hovorí aj po slovensky. Užitočný detail: majú tam aj verziu výkladu pre deti.
Európske kontexty nájdete aj na severnom okraji Bruselu. Vedľa seba tam leží Atomium, čerstvo zrekonštruovaný symbol svetovej výstavy Expo z roku 1958, a Minieurópa, park modelov vybraných architektonických stavieb v EÚ. Atomium, symbolizujúce 165-miliárdkrát zväčšenú kryštalickú bunku železa, je pritom viacfunkčná ustanovizeň. Z vrchnej gule za pekného počasia vidíte až do Antverp, v ďalšej je expozícia svetiel a do ďalšej sa môžu objednať školáci na „noc v Atomiu“.
V Minieurópe – čo je taká obdoba Matúšovho kráľovstva v Podolí pri Piešťanoch s miniatúrami slovenských hradov – si potom môžete vyskúšať znalosti o európskych pamätihodnostiach. Slovensko v Minieurópe reprezentuje bratislavský Modrý kostolík. Zatiaľ je tam aj londýnsky Parlament s Big Benom, vedľa ktorého aktuálne pridali postavičky s minitransparentom a nápisom „We love EU“. S tým sa naša rodinná turistická výprava nemala problém stotožniť.
Diabolo fee
Slovensko má s Bruselom dobré letecké spojenie. Z Bratislavy tam lieta Ryanair, ktorý kvôli slovenskému predsedníctvu v EÚ pristáva na hlavnom letisku Zaventem, a nie na vzdialenejšom Charleroi (azda nie iba dočasne). Z letiska do mesta sa najrýchlejšie dopravíte vlakom, ktorý na nádražie Brussel-Centraal jazdí aspoň štyrikrát za hodinu. Treba sa pripraviť na pomerne drahé cestovné, lebo cena lístka zahŕňa aj takzvaný Diabolo fee, čo je príplatok, z ktorého sa financuje dobudovanie železničnej trate okolo letiska. Za letenku tak dáte trebárs pätnásť eur a za vlak ďalších deväť.Čo ochutnať
Zdroj: Jozef Andacký
Nie je to práve ukážka racionálnej stravy. Kto však neochutná hranolčeky (veľký kornút s tatárkou alebo iným dipom za štyri eurá) alebo vafle (pocukrovaná za euro, s polevou za tri i viac), ten akoby v Bruseli/Belgicku nebol, lebo sú považované za národný príspevok k svetovému kulinárskemu dedičstvu. Len pozor na popálené podnebie v ústach. A takisto na frflajúce manželky a partnerky: páni, na výber sú desiatky pív, brať ich možno po jednom alebo v rámci ochutnávok aj desať naraz.
Čokoládové múzeum
Belgickú čokoládu môžete v Bruseli nielen ochutnať, ale aj na vlastné oči vidieť, ako sa vyrába. Jedno z „čokomúzeí“ je neďaleko Národnej baziliky svätého srdca v Koekelbergu, ktorú si nechal postaviť kráľ Leopold II. Súčasťou expozície múzea je aj skleník, imitujúci klimatické podmienky, v ktorých kakaovník rastie. Väčšina návštevníkov – a nielen detí – sa teší najmä na „tasting room“. Viete, že čokoláda je vlastne superliek? Pomáha na mozgovú činnosť, podporuje srdce, svaly, kosti, pokožku... Ale len tá belgická, pravdaže.
Zdroj: Profimedia.cz
Poklady Flámska
Brusel má v Belgicku centrálnu pozíciu, je teda vhodným východiskom na objavovanie tak južnej valónskej (frankofónnej), ako aj severnej flámskej časti štátu. Z hlavného mesta do každého kúta krajiny jazdia pohodlné a rýchle vlaky, ktoré premávajú frekvenciou MHD. Srdcom Flámska sú Brugy. Stredoveké mesto je rajom fanúšikov histórie a architektúry, ktorú možno obdivovať aj počas plavby kanálmi. Dobrý výhľad sa ponúka z vrcholu veže Belfort. Na polceste medzi Brugami a Bruselom je Gent, ktorý je možno ešte krajší ako hlavné mesto. Predovšetkým je oveľa čistejší a dá sa po ňom bezpečne jazdiť na bicykli.
