Čo NATO signalizuje Rusku

Keď sa Rada NATO – Rusko zišla naposledy koncom apríla, konštatoval po nej generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, že medzi obomi stranami ďalej panujú „hlboké rozpory“. A A. Gruško potom ruským novinárom vysvetľoval, že za všetko napätie, ktoré teraz v Európe panuje, samozrejme môžu agresívne Spojené štáty a aliancia.

Či bude mať ďalšie rokovanie nejakú pridanú hodnotu, tak nie je jasné a vnútroaliančná debata o potrebe podobného diplomatického cvičenia v zásade ukazuje na rozdielne pozície členských krajín. Predovšetkým Nemecko a Francúzsko ďalej presadzujú snahu o dialóg.

Ak sa rokovanie uskutoční, stane sa tak pravdepodobne v druhej polovici júna, po diskusii ministrov obrany NATO. V tej chvíli už v zásade bude jasné, čo o niekoľko týždňov neskôr budú mať na stole šéfovia štátov a vlád na varšavskom samite. Tam by mali byť potvrdené plány na posilnenie pozícií na východnom aliančnom krídle, predovšetkým v pobaltských krajinách.

Detaily sa dolaďujú na vojenskej úrovni, ale je zjavné, že na východe by malo byť rozmiestnených niekoľko práporov. Pôjde o niekoľko tisíc vojakov z rôznych štátov aliancie, aby bolo zjavné, že prípadný útok na Pobaltie by znamenal konflikt so všetkými štátmi NATO.

Šéf NATO Jens Stoltenberg Zdroj: SITA/AP

Plány sa – mimochodom – konkretizujú vo chvíli, keď z úst niektorých vojenských odborníkov znejú nielen vety o faktickej neschopnosti NATO v súčasnej situácii pobaltské krajiny reálne ubrániť, ale aj o tom, že reálny konflikt je